EK: Odklon Európy od civilného využitia jadrovej energie bol omyl

Odklon Európy od jadrovej energie: Kľúčové varovanie z Paríža

Na samite v Paríži, ktorý sa konal 10. marca 2026, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová poukázala na alarmujúcu zraniteľnosť Európy vo vzťahu k fosílnym palivám. Tento summit o jadrovej energii, ktorého cieľom bolo diskutovať o budúcnosti energetiky v Európe, priniesol zásadné otázky týkajúce sa závislosti kontinentu na drahých a nestálych zdrojoch energie. Von der Leyenová označila odklon od civilného využitia jadrovej energie za „strategickú chybu“, ktorá môže mať ďalekosiahle dôsledky pre energetickú bezpečnosť Európy.

Podľa šéfky EK, kým v roku 1990 pochádzala tretina elektrickej energie z jadrových zdrojov, dnes toto číslo kleslo na takmer 15 %. Upozornila, že aktuálna kríza na Blízkom východe, vyvolaná útokmi Izraela a USA na Irán, len ďalej prehlbuje túto zraniteľnosť. „Naša závislosť visí na vlásku, a preto potrebujeme urýchlene hľadať nové alternatívy,“ dodala von der Leyenová.

Podpora inovatívnych jadrových technológií

Európska únia plánuje poskytnúť 200 miliónov eur na podporu investícií do inovatívnych jadrových technológií, čo má pomôcť obnoviť mobilitu kontinentu v oblasti energetickej suverenity. Francúzsky prezident Emmanuel Macron v tomto kontexte zdôraznil, že jadrová energia nie je len otázkou energie, ale aj nástroja na zajišťovanie nezávislosti od externých zdrojov, ktoré môžu viesť k destabilizácii.

Geopolitické napätie a energetická politika

Macron varoval pred nebezpečenstvom, ktoré predstavuje súčasná vojna na Blízkom východe, kde sa ukazuje, ako sú závislosti na uhľovodíkoch rizikové. Vzniknuté napätie v oblasti Hormuzského prielivu, dôležité pre export ropy, poukazuje na nutnosť diverzifikácie energetických zdrojov. „Národná energetická politika musí reflektovať aktuálny geopolitický kontext, aby sme predišli budúcim krízam,“ zdôraznil Macron.

Strategické opatrenia na budúcnosť

Summit, na ktorom sa zúčastnilo vyše 40 krajín, sa zameral aj na praktické opatrenia a stanovenie strategických cieľov pre energetiku do roku 2050. Cieľom Paríža je trojnásobne zvýšiť inštalované jadrové kapacity, čo podporilo približne 30 štátov. Francúzsko, ktoré má 57 jadrových reaktorov, chce inspirovať aj iné krajiny k rôznym iniciatívam, ktoré by mali napomôcť globálnemu rozvoju jadrovej energie.

Budúcnosť jadrovej energetiky

Podľa generálneho riaditeľa MAAE Rafaela Grossiho, jadrová energia tvorí približne 10 % svetovej výroby elektriny a doteraz bolo vo svete postavených okolo 450 reaktorov. Taktiež sa uvádza, že o jadrovú energiu má záujem ďalších 40 krajín, ako sú Južná Afrika a Argentína. Výkonný riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre energiu Fatih Birol upozornil na dôležitosť vyváženého rozvoja obnoviteľných zdrojov energie v kombinácii s obnovou jadrovej energetiky, aby krajiny dosiahli požadovanú energetickú bezpečnosť a suverenitu.