Jesse Owens na OH v Berlíne pred 90 rokmi vyvrátil princípy nacizmu
Jesse Owens a jeho legendárny triumf na OH 1936
Americký atlét Jesse Owens, zapísaný v histórii ako štvornásobný olympijský víťaz, sa stal symbolom odporu proti ideológii nadradenosti árskej rasy, ktorú presadzoval Adolf Hitler. Jeho triumfy na Olympijských hrách v Berlíne v roku 1936 prekonali hranice športu a nielenže oslavovali jeho individuálny úspech, ale aj prekvapujúco vyvrátili rasistické presvedčenia vtedajšieho Nemecka. Prvé zlato získal v behu na 100 metrov, čím sa stal ikonou a vzorom pre mnohých.
Jesse Owens: Od skromných začiatkov k športovej sláve
Jesse Owens sa narodil 12. septembra 1913 v meste Oakville, Alabama, ako James Cleveland Owens. Po presťahovaní do Clevelandu dostal meno Jesse od svojho učiteľa, ktorý sa prepočítal pri zápise. Napriek chudobným pomerom a potrebám pracovať po škole sa jeho talent na beh prejavil v mladom veku. Učiteľ telesnej výchovy Charles Riley rozpoznal jeho potenciál a začal ho trénovať pred školou.
Prvé úspechy a rekordy
V roku 1933, ako stredoškolák, získal titul majstra USA v diaľke s výkonom 756 cm. Po prijatí na Štátnu univerzitu Ohio, sa stal zverencom trénera Larryho Snydera a pokračoval v prekonávaní rekordov na šampionátoch NCAA, kde si vybojoval osem titulov, čo ho robí rekordérom dodnes.
Olympijské hry 1936: Rozhodujúci okamih
Na olympiádu do Berlína šiel Owens ako jasný favorit na zlato v behu na 100 metrov. O dva týždne pred hrami zabehol svetový rekord 10,2 sekundy, ktorý pretrval 20 rokov. V Berlínskom finále mu unikol zlato iba o desatinu sekundy, ale to nebránilo jeho víťazstvu na dvojstovke, kde si s pôsobivým výkonom 20,7 sekundy opäť zapísal do histórie.
Súťaž v skoku do diaľky
Najznámejším momentom bol jeho výkon v skoku do diaľky, kde súperil s nemeckým atlétom Luzom Longom pred zraky Hitlera. Po ohromujúcom súboji vyhral Owens so zlepšeným rekordom 806 cm. Historici sa zbierajúku ošetrení o Hitlerovej reakcii na prehru jeho zástupcu, však je známe, že sa snažil zachovať ilúziu mieru a neagresie.
Príbeh priateľstva a tragédie
Súťaž, ktorá sa odohrala na pozadí zložitých rasových otázok, ukázala aj hnusné aspekty spoločenských predsudkov. Zatiaľ čo Owens a Long si po súťaži podali ruky, Long bol nielenže po olympijských hrách poslaný na front, ale v roku 1943 zahynul na Sicílii, čo vyvoláva otázky o osudoch športovcov v tej dobe.
Odrezaný od slávy
Až keď sa vrátil domov, Owens sa takmer nestretol s uznaním. V USA čelil segregácii a bol nútený hľadať zamestnanie ako údržbár. V októbri 1936, pri diskusii pred afroamerickým publikom, poznamenal, že hoci na olympiáde sa nikto voči nemu nezhneval, nedostal ani gratuláciu od amerického prezidenta. Tento kontrast medzi jeho výnimočnosťou na hrách a jeho realitou v USA poukazuje na hlboké systémové predsudky.
Odkaz Jesseho Owensa
Po vojne si Owens získal rešpekt, hlavne v rámci olympijského hnutia. Počas hier v Mníchove v roku 1972 sa mu dostalo uznania od nemeckých úradov. V posledných rokoch života vyjadroval svoj nesúhlas s plánovaným bojkottom olympijských hier v Moskve. Zomrel 31. marca 1980, ale jeho odkaz ako bojovníka proti rasizmu a zástancu rovnosti žije dodnes.
