Pred sto rokmi sa začalo pravidelné rozhlasové vysielanie na Slovensku.
Storočnica slovenského rozhlasového vysielania
3. augusta 2026 si Slovenský rozhlas pripomína významné sté výročie svojho pravidelného vysielania. Prvé slová z provizórneho štúdia na dnešnej Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave zazneli pred sto rokmi. Tým sa začala históriu rozhlasového vysielania, ktorá bola poznačená mnohými zmenami, vrátane vojnových období, cenzúry a technologických inovácií.
Na Slovensku sa v roku 1923 Československo zaradilo medzi krajiny s pravidelným rozhlasovým vysielaním, pričom iba Veľká Británia ho predbehla. Už v roku 1924 boli na Slovensku zaznamenaní prví rádiokoncesionári a prvé pokusy o vysielanie sa uskutočnili v Košiciach o rok neskôr. Skutočný prelom nastal v lete 1926, keď pražská spoločnosť Radiojournal začala rozširovať svoju činnosť do Bratislavy. Počiatočné vysielanie sa uskutočnilo len dvakrát do týždňa, ale s narastajúcim záujmom verejnosti sa program rýchlo rozšíril.
31. augusta 1926 sa konal prvý priamy prenos s tanečnou hudbou z kaviarne Astória, pričom v októbri následne nasledovalo vysielanie Verdiho opery Traviata z bratislavského Národného divadla. Do konca roka sa Bratislavská odbočka pretransformovala na každodenné vysielanie. Dokonca v apríli 1927 bola spustená aj rozhlasová činnosť v Košiciach.
Historické míľniky rozhlasu
V Bratislave sa v roku 1930 presťahoval rozhlas do budovy na Jakubovom námestí, ktorá patrila medzi prvé na svete, postavené špeciálne pre rozhlasové účely. Popularita rozhlasu sa zvýšila a do roku 1936 bol v prevádzke aj banskobystrický vysielač T. G. Masaryka. Rozhlasové vysielanie zohralo významnú úlohu počas kľúčových historických momentov slovenských dejín.
Počas druhej svetovej vojny a existencie slovenského štátu vysielal Slovenský rozhlas samostatne, pričom počas Slovenského národného povstania v auguste 1944 sa z Banskej Bystrice ozval Slobodný slovenský vysielač. Ten vyzval občanov k odporu proti fašizmu a jeho činnosť pokračovala až do konca októbra 1944, keď musel ustúpiť do hôr.
Po vojne došlo k prevzatiu moci komunistickou stranou, čo viedlo k tomu, že rozhlas sa stal nástrojom štátnej propagandy. Hoci čelil tvrdej cenzúre, naďalej pokračoval v spoluvytváraní umeleckej scény. V 50. rokoch vznikol Rozhlasový herecký súbor a Detský spevácky zbor, kde sa objavila aj operná speváčka Edita Gruberová.
Osobnosti a relácie, ktoré formovali rozhlas
Vo fázach rozhlasu sa objavili mnohé významné osobnosti. Janko Borodáč pripravil v roku 1926 prvé dramatické vysielanie a legendárny športový reportér Josef Laufer sprostredkoval finále majstrovstiev sveta vo futbale v roku 1934. Medzi najúspešnejšie relácie patrila kultová Roľnícka beseda, mládežnícka Na modrej vlne, motoristický magazín Pozor, zákruta! a rodinný seriál Čo nového, Bielikovci.
Na vrchole hlasových osobností sa objavili Mária Jurkovičová, aká bola prvou slovenskou hlásateľkou a položila základy kultivovaného prezentovania správ. Nezabudnuteľný bol aj hlas Hany Rendekovej a Lýdie Faksovej, ktorá sa zaslúžila o informovanie verejnosti počas okupácie v auguste 1968. Na východe Slovenska sa stala legendou Viera Petrusová.
Modernizácia a budúcnosť
V súčasnosti sa Slovenský rozhlas transformoval na moderný multimediálny dom, ktorý ponúka široké spektrum programových služieb, vrátane Rádia Slovensko, Rádia Devín a Rádia_FM. Od roku 2011 je súčasťou RTVS a v roku 2024 prešiel ďalšou transformáciou na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR).
Rok 2026 oslavuje storočnicu bohatým programom, vrátane cyklu Sto rokov, jeden rozhlas, ktorý mapuje kľúčové momenty histórie. Jubileum vyvrcholí slávnostným galakoncertom 29. októbra 2026 s účasťou Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu a Detského speváckeho zboru. Týmto spôsobom sa nielen reflektuje bohatá história, ale aj otvára priestor pre ďalší rozvoj kultúry a umeleckej tvorby v rozhlase.
