V roku 2015 sa 11. február stal Medzinárodným dňom žien vo vede.

Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede a jeho význam

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (OSN) vyhlásilo 11. február za Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede s cieľom zvýšiť povedomie o úlohe žien v vedeckých a technických oblastiach. Tento deň slúži ako platforma na podporu a zviditeľnenie žien a dievčat, ktoré sa zaoberajú vedou a technikou, a zdôrazňuje potrebu rovnosti v týchto oblastiach.

Vzdělání a rodové rozdiely vo vede

Podľa údajov OSN sa mladé ženy uchádzajú o vyššie vzdelanie vo väčšej miere ako muži, avšak prekážky stále pretrvávajú. Napriek tomu, že 35 percent mladých žien získava vzdelanie v prírodných vedách, tento počet je stále podstatne nižší v porovnaní s mužskými študentmi. Okrem toho, v roku 2022 ženy predstavovali iba 31 percent zo všetkých vedcov, čo naznačuje, že ich zastúpenie v oblasti výskumu je nedostatočné.

Nerovnosť v technológiách a inováciách

OSN upozorňuje na výrazné rodové rozdiely v oblasti technológie, najmä v umelej inteligencii, kde iba dve percentá profesionálnych pracovníkov sú ženy. Odstránenie týchto nerovností sa považuje za kľúčové nielen pre spravodlivé zastúpenie, ale aj pre zlepšenie kvality a dopadu vedného bádania, technológie a inovácií. Podpora žien vo vede by mala byť prioritou pre zabezpečenie inkluzívneho a udržateľného rozvoja.

Téma Medzinárodného dňa žien vo vede 2026

Téma pre Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede v roku 2026 znie „Synergia umelej inteligencie, spoločenských vied, STEM (veda, technika, inžinierstvo a matematika) a financií: Budovanie inkluzívnej budúcnosti pre ženy a dievčatá“. Tento slogan reflektuje globálny boj proti rodovým nerovnostiam a zdôrazňuje, že spoločná práca v týchto oblastiach môže urýchliť rozvoj spravodlivejších a udržateľnejších spoločností.

Oslava úspechov žien vo vede

Medzi významné osobnosti, ktoré prispeli k rozvoju vedy, patrí Maria Curie-Sklodowská, ktorá získala dva Nobelove ceny, v roku 1903 za fyziku a v roku 1911 za chémiu. Ďalšími významnými ženami vo vede sú nemecká astronómka Caroline Herschelová, ktorá ako prvá žena objavila kométu, a Elizabeth Garrettová Andersonová, prvá anglická lekárka. Z moderného obdobia sa na zozname úspešných žien vo vede nachádza aj slovenská vedkyňa Ružena Bajcsyová, renomovaná expertka na robotiku a umele inteligenciu žijúca v Spojených štátoch.

Iniciatívy UNESCO k podpore rodovej rovnosti

UNESCO pokračuje v boji za rodovú rovnosť vo vede, keď nadväzuje na predchádzajúce kampane a témy z rokov 2024 a 2025. S dôrazom na osvedčené postupy a konkrétne riešenia sa tento rok konajú podujatia na podporu budovania inkluzívnejších vedeckých prostredí. Tieto iniciatívy sú esenciálnou súčasťou snahy o odstránenie prekážok, ktorým čelí veľa žien v oblasti vedy.