V Číne sa pred 60 rokmi začala kultúrna revolúcia Mao Ce-tunga.
Šesťdesiate výročie kultúrnej revolúcie v Číne
Na 16. mája 2026 si pripomíname začiatok kultúrnej revolúcie v Číne, ktorá sa spustila schválením obežníka politbyrom Komunistickej strany. Tento historický dokument inicioval obdobie známe ako „Veľká proletárska kultúrna revolúcia“, ktoré sa nielenže pretavilo na dramatické zásahy do každodenného života čínskej spoločnosti, ale pozostávalo aj z bezprecedentného teroru, ktorý trval až do smrti Mao Ce-tunga v roku 1976.
Kultúrna revolúcia, ktorá nasledovala po neúspešnej kampani známej ako Veľký skok vpred (1958 – 1962), patrila medzi najtragickejšie sociálne experimenty v histórii Číny, pričom si podľa odborných odhadov vyžiadala státisíce až milióny obetí. Na jej začiatku, dňa 16. mája 1966, schválilo vedenie čínskych komunistov dokument, ktorý spustil de facto vojnu proti všetkým prejavom „buržoázneho“ myslenia v spoločnosti.
„Zničíme všetky staré idey, starú kultúru, staré zvyky vykorisťovateľských tried…,“ oznámil minister obrany Lin Piao, čím načrtol brutalitu a rozsah plánovanej revolúcie. Aj napriek oficiálnej rétorike išlo reálne o mocenský boj v radoch Komunistickej strany, kde Mao Ce-tung využil kultúrnu revolúciu na upevnenie svojej moci. Do zahraničia vyviedol fanatizované masy mladých aktivistov, známych ako Červené gardy, ktoré vykonávali brutálne útoky proti predstaviteľom inteligencie a politickým oponentom.
Červené gardy sa pre históriu stali symbolom chaosu a násilia. Tieto polovojenské skupiny sa nielenže zúčastňovali na manifestačných akciách, ale ich činnosť zahŕňala aj ničenie kultúrnych pamiatok, zatváranie škôl a brutalizáciu osôb obvinených z „kontrarevolučných“ názorov. Mnoho obetí, vrátane učiteľov, intelektuálov a dokonca aj rodičov, skončilo vo verejných lynčoch alebo v tragických samovraždách. Prvými cieľmi “kultúrnych bojovníkov” sa stali ľudia na pekinskej univerzite pod taktovkou tých, ktorí nesúhlasili s Maoovými názormi či predchádzajúcimi politikami, ako bol Veľký skok vpred.
Prvé zhromaždenia Červených gárd dosiahli svoj vrchol 18. augusta v Pekingu, kde sa zhromaždilo viac ako 11 miliónov mladých ľudí, ktorých hlavným cieľom bolo presadzovanie ideológií kultúrnej revolúcie. S vancom „Čína je centrom svetovej revolúcie“ sa dostali na čelo gerily, ktoré počas svojej misie poškodili neoceniteľné kultúrne dedičstvo a potlačili akékoľvek snahy o vzdelávanie počas revolúcie. Ich aktivity viedli k celkovému ekonomickému chaosu v krajine, čím stupňovali hrozbu sociálnej krízy.
Na konci tohto bludného obdobia, v ktorom kultúrna revolúcia zasiahla do života desiatok miliónov Číňanov, prišlo na rad aj zásah armády, ktorou Mao musel zasiahnuť v roku 1967 s cieľom obnoviť poriadok po násilnostiach, ktoré trvali dlhšie ako dekádu. Desiatky miliónov mladých študentov, ktorí predtým boli súčasťou revolúcie, skončili na prevýchovných programoch na vidieku, aby sa snažili odstrániť vplyv chaosu.
Po smrti Mao Ce-tunga v roku 1976 bola kultúrna revolúcia oficiálne označená za katastrofálnu chybu. Komunistická strana Číny sa nielen distancovala od Maoových ideológií a praktik, ale aj otvorene priznala jeho rozhodnutia ako kľúčové faktory vedúce k tragédiám tejto éry. Napriek tomu diskusia o kultúrnej revolúcii a jej dôsledkoch zostáva vo verejných debatách, a strana sa dlhodobo snaží potláčať akékoľvek spochybňovanie tejto dramatickej časti čínskej histórie.
