Trump zvažuje vystúpenie USA z NATO: Aliancia je papierový tiger
Trump zvažuje vystúpenie USA z NATO
Prezident Spojených štátov, Donald Trump, vážne uvažuje o vystúpení krajiny zo Severoatlantickej aliancie (NATO), a to po tom, čo sa jej členské štáty odmietli pridať k Amerike v boji proti Iránu. Tento krok nazval „papierovým tigrom“ a vyjadril presvedčenie, že ruský prezident, Vladimir Putin, má na tento názor veľmi podobný pohľad.
V rozhovore poskytnutom britskému denníku The Telegraph, zverejnenom 1. apríla, Trump označil alianciu za neefektívnu, pričom zdôraznil, že súčasná situácia signalizuje, že americká administratíva už nepovažuje svoje európske spojencov za dôveryhodných partnerov pri obrane, a to v dôsledku ich neochoty vyslať vojenské jednotky na podporu americkej iniciatívy v regióne.
„Bolo ťažké tomu uveriť. Myslel som si, že by to malo byť automatické,“ povedal Trump o absencii podpory od členov NATO v kontexte americkej interakcie v ukrajinskom konflikte. Podľa neho, USA mali v rámci NATO automaticky získať príspevky a podporu od svojich spojencov, pričom zo strany Európy došlo k zásadnej frustrácii.
Americký minister zahraničných vecí, Marco Rubio, takisto vyjadril rozčarovanie nad správaním európskych spojencov. Upozornil, že Spojené štáty sa budú musieť po vojne s Iránom „prehodnotiť“ svoje členstvo v NATO, ak bude jeho úlohou chrániť Európu, pričom si nepripúšťajú recipročne isté vojenské aktivity v rámci ďalšieho konfliktu.
Rubio naznačil, že ak NATO neplní svoju základnú úlohu, tak toto partnerstvo nebude udržateľné. Trump následne oznámil, že v nasledujúcich dňoch bude mať prejav, ktorý sa zameria na vojenské aktivity proti Iránu. Uviedol, že konflikt by mohol skončiť v priebehu niekoľkých týždňov a jeho cieľom je zakázať Teheránu prístup k jadrovým zbraniam.
Pre Trumpa je dôležité prehodnotiť, aké podporu členovia NATO ponúkajú v prípade konfliktov, ktoré sa netýkajú priamo ich územia. To vyvoláva otázky okolo článku 5 Severoatlantickej zmluvy, ktorá sa zaoberá kolektívnou obranou, keďže táto bola uplatnená len raz po teroristických útokoch z 11. septembra 2001.
Povedal tiež, že ak hypoteticky dôjde k akémukoľvek agresívnemu útoku voči členom aliancie, členské štáty by mali byť zaviazané pomôcť. Napriek tomu vojna s Iránom, ktorá sa začala útokmi zo 28. februára, by pravdepodobne nespĺňala podmienky tohto článku. Preto ostáva otvorenou otázka, ako sa NATO bude vysporiadať s novými výzvami v rámci globálnej bezpečnosti.
