Pezeškiján obvinil USA, Izrael a Európu z podnecovania nepokojov.

Obvinenia zo strany iránskeho prezidenta

Teherán, 31. januára 2026 – Iránec prezident Masúd Pezeškiján nedávno naštartoval sériu obvinení voči Spojeným štátom, Izraelu a európskym lídrom, ktorí podľa neho využívajú ekonomické krízy Iránu na podnecovanie vnútorných nepokojov. Počas svojho vystúpenia v štátnej televízii varoval, že zmienky o provokáciách a narušovaní spoločenskej súdržnosti boli skutočne reflektované na obdobie nedávnych masových protestov, ktoré začali 28. decembra 2025.

Protesty a ich kontext

Protesty, ktoré vypukli na pozadí hlbokej ekonomickej krízy, sa rýchlo rozšírili z Teheránu do celého Iránu. Bezpečnostné zložky reagovali na demonštrácie silou, čo vyvolalo širokú kritiku zo strany západných krajín. Organizácia Human Rights Activists News Agency (HRANA) so sídlom v USA uvádza viac ako 6000 potvrdených úmrtí, pričom iránske ministerstvo zahraničných vecí hovorí o 3100 mŕtvych, vrátane 2000 príslušníkov bezpečnostných síl.

Nezhody vo vyhláseniach

Pezeškiján v svojom príhovore konštatoval, že doprovádzanie protestov prostredníctvom vonkajších mocností má za cieľ vyvolať roztrhnutie iránskej spoločnosti a posilniť konflikty medzi jej obyvateľmi. „Každý vie, že tieto protesty mali hlbší podtext než len sociálne nespokojnosti,“ dodal iránsky prezident v priamom prenose.

Reakcia zo Západu

Americký prezident Donald Trump a izraelský premiér Benjamin Netanjahu boli na túto situáciu obzvlášť ostro reagovali. Trump prostredníctvom mediálnych výstupov podporil protesty a hrozil vojenským zásahom, avšak konkrétne kroky z jeho strany zatiaľ neboli oznámené. Podľa informácií od amerických predstaviteľov stále analyzujú svoje možnosti, ale rozhodnutie o vojenskej akcii zatiaľ nepadlo.

Iránska odpoveď a medzinárodná diplomacia

Na hrozby z Washingtonu reagoval aj minister zahraničných vecí Abbás Arákčí, ktorý zdôraznil, že Irán je pripravený na diplomatických rokovania, ale aj na vojnu. Poukázal na to, že „zmene režimu sa môžu do budúcnosti tešiť iba tí, ktorí žijú v ilúzii.“ Uviedol, že iránsky politický systém je dostatočne stabilný a akékoľvek zmeny vo vedení nemajú podstatný dopad na jeho fungovanie.

Úloha regionálnych spojencov

Na scénu vojenskej konfrontácie medzi USA a Iránom sa snažia zasiahnuť aj regionálni spojenci, medzi ktorými sú Turecko, Spojené arabské emiráty a Saudská Arábia. Tí sa usilujú o diplomaciu a stabilizáciu situácie na Blízkom východe, aby predišli ďalším konfliktom.

Záver

V súčasnosti je situácia v Iráne napätá. Odborníci a politici z celého sveta sledujú vyhlásenia iránskych lídrov a kroky Západu, pričom napätie naznačuje, že ďalšie udalosti by sa mohli vyvinúť v akúkoľvek formu reakcií, vrátane diplomatických i vojenských.