Pápež Lev XIV. podpísal novú ústavu Vatikánskeho mestského štátu

Nová ústava Vatikánskeho mestského štátu podpísaná pápežom Levom XIV.

Vatikán, 31. júla 2026 (TASR) – V piatok, 31. júla, pápež Lev XIV. oznámil vydanie novej ústavy pre Vatikán, čím nahradil verziu Základného zákona Vatikánskeho mestského štátu, ktorú v roku 2023 zaviedol jeho predchodca pápež František. Táto zmena bola motivovaná potrebou reagovať na nové administratívne výzvy a legislatívne úpravy, ktoré sa udiali v priebehu posledných rokov. Informácie o tom priniesla agentúra DPA, ako aj Vatikánske noviny.

Jednou z najvýznamnejších zmien, ktoré nová ústava prináša, je nová koncepcia predsedníctva Governatorátu Vatikánskeho mestského štátu. V roku 2025 bol pápežom Františkom do tejto funkcie vymenovaná sestra Raffaella Petriniová, ktorá sa stala prvou ženou a prvou osobou, ktorá nie je kardinálom, na čele tejto vatikánskej inštitúcie spravujúcej každodenné administratívne záležitosti Vatikánu. Prezident governatorátu zároveň zabezpečuje aj predsedníctvo Pápežskej komisie pre mestský štát Vatikán, v rámci ktorej pápež deleguje legislatívnu moc.

Nová ústava, v porovnaní so základným zákonom z roku 2023, zosúlaďuje možnosť, aby prezident pápežskej komisie nebol výhradne kardinálom, čím sa rozširuje potenciálne spektrum kandidátov na tento post. Okrem tejto zmeny ústava posilňuje nezávislosť vatikánskeho súdnictva a stanovuje dôležité pravidlá pre finančné hospodárenie a iné administratívne procesy v rámci štátu.

Podľa základného zákona, legislatívna, exekutívna aj súdna moc zostáva plne zverená pápežovi, ktorý je hlavou Vatikánskeho mestského štátu, a teda aj konečným rozhodovateľom vo všetkých kľúčových otázkach.

Nová ústava Leva XIV. je štvrtou ústavou od založenia Vatikánskeho mestského štátu v roku 1929. Prvá ústava bola prijatá na základe Lateránskej zmluvy s Talianskom, ktorá sa uzavrela v tom istom roku a platila až do roku 2000, keď pápež Ján Pavol II. zaviedol nový základný zákon.

Je dôležité si uvedomiť, že Vatikánsky mestský štát a Svätá stolica sú dve odlišné entity v rámci medzinárodného práva, aj keď ich hierarchicky vedie pápež. Kým Svätá stolica funguje ako hlavná biskupská stolička pre približne 1,2 miliardy katolíckych veriacich, mestský štát Vatikán bol založený na zabezpečenie nezávislosti Svätej stolice a jej suverenity v medzinárodných vzťahoch.

Všetky oficiálne dokumenty Vatikánu sa vyhotovujú v taliančine, pričom seriózne dokumenty Svätej stolice sú prevažne v latinčine. Obidva subjekty navyše disponujú aj odlišnými pasmi, čo podtrhuje ich právnu samostatnosť.