OSN: Vojna s Iránom by mohla uvrhnúť do chudoby viac ako 30 miliónov ľudí
Vojna proti Iránu a jej dopady: OSN varuje pred nárastom chudoby
Podľa nedávnych informácií od Aleksandra De Crooa, šéfa Rozvojového programu OSN (UNDP), by mohla vojna medzi Spojenými štátmi a Izraelom proti Iránu vyvolať ohromný nárast chudoby, pričom postihne viac ako 30 miliónov ľudí. Tento alarmujúci verdikt zaznel po šiestich týždňoch vojny, kedy sa ukázalo, že konflikt má devastujúce následky na celosvetové hospodárstvo, najmä na ceny potravín a energie. De Croo zdôraznil, že vojen je potrebné rýchlo zastaviť, aby sa predišlo ďalšiemu destabilizovaniu regionálnych ekonomík.
Účinky vojny na svetový trh s energiou
Vojna viedla k uzavretiu Hormuzského prielivu, ktorý je jedným z najdôležitejších námorných ciest pre prepravu ropy a skvapalneného zemného plynu. Tým došlo k obrovskému narušeniu dodávok energií, čo vyvolalo prudký nárast cien. Tento nedostatok a plné kamióny predpokladaných dodávok energetických zdrojov priam ovplyvnili aj niektoré krajiny v Afrike a Ázii. Mnohé z nich sa museli uchýliť k radikálnym opatreniam, vrátane zavedenia prídelového systému na palivo a skrátenia pracovného týždňa, aby obmedzili spotrebu.
Geografický dosah krízy a jej dlhodobé účinky
UNDP varuje, že najviac postihnutými regiónmi budú krajiny subsaharskej Afriky a niektoré ázijské štáty, vrátane Bangladéša a Kambodže. Tieto národy môžu čeliť vážnym problémom, ako je nedostatok hnojív, čo sa negatívne odrazí na poľnohospodárskej produkcii. De Croo tvrdí, že ak kríza nebude riešená, problémy s politickou stabilitou by mohli narásť a znížiť remitencie, čo by dodatočne zhoršilo situáciu rodín, ktoré sa spoliehajú na príspevky migrantom, práca v krajinách Perzského zálivu.
Ekonomická pomoc a medzinárodné reakcie
Podľa De Crooa je na nápravu situácie potrebných približne šesť miliárd dolárov, ktoré by mali byť určené na dotácie pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, ktoré najviac trpia vysokými cenami potravín a energie. V rámci Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky už prebiehajú diskusie o potrebných opatreniach. Aj keď sa môže zdať, že suma šesť miliárd dolárov je vysoká, vojna si v súčasnosti vyžaduje až deväť miliárd dolárov týždenne, čo podčiarkuje urgentnosť tejto situácie.
Pokles rozvojovej pomoci v ťažkých časoch
Kríza prichádza v čase, keď rozvojová pomoc dosahuje historicky najnižšiu úroveň. V minulom roku došlo k poklesu o viac než 23 percent, a to predovšetkým v dôsledku škrtov zo strany hlavných darcov, vrátane Spojených štátov. Tieto skutočnosti vytvárajú obavy o budúce smerovanie rozvojových programov a o možnosť reagovať na súčasnú humanitárnu krízu.
