O novom prezidentovi v Kolumbii sa rozhodne v druhom kole volieb.

Prebiehajúce prezidentské voľby v Kolumbii: Zrážka ideológií a ambícií

V Kolumbii, 1. júna 2026, sa rozbehli dramatické prezidentské voľby, ktoré rozdelili krajinu na dva tábory. V druhom kole sa stretnú pravicový kandidát Abelardo de la Espriella a ľavicový senátor Iván Cepeda, pričom De la Espriella získal vo vôbec prvom kole 44 percent hlasov, kým Cepeda nasledoval s 41 percentami. Tieto výsledky naznačujú, že o budúcom prezidentovi sa rozhodne až v druhom kole, ktoré sa uskutoční 21. júna. Ostatní kandidáti nedosiahli významný podiel hlasov, informuje agentúra TASR s odvolaním sa na správy medzinárodných agentúr AP a AFP.

Osobnosti vo volbách: Od outsidera po etablovaných

Abelardo de la Espriella, 47-ročný podnikateľ, právnik a spevák, sa netají svojou podporou prezidenta USA, Donalda Trumpa. V kampani sa prezentoval ako politický outsider, známy pod prezývkou El Tigre (Tiger), pričom vo svojich vystúpeniach podával sľub o tvrdých opatreniach proti ozbrojeným skupinám. Jeho sľuby vrátane bombardovania táborov narkoteroristov zachytili pozornosť voličov, ktorí sa obávali zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie. Po sérii atentátov sa De la Espriella stáva pre znepokojených voličov preferovanou voľbou pre potrebu bezpečnosti.

Na druhej strane, Iván Cepeda, 63-ročný filozof a právny aktivista v oblasti ľudských práv, má zložitú rodinnú históriu, keďže jeho otec, Manuel Cepeda Vargas, bol zavraždený pri útoku pravicových polovojenských skupín v roku 1994. Cepeda presadzuje pokračovanie mierových rokovaní s ozbrojenými skupinami, ktoré ešte stále ovládajú časť krajiny a zapájajú sa do výroby kokaínu. Jeho prístup je podporovaný odchádzajúcim prezidentom Gustavom Petrom, ktorého stratégia smerovala k „totálnemu mieru“, no podľa ústavy sa Petro nemôže uchádzať o znovuzvolenie.

Kontroverzie a potenciálne nezrovnalosti vo voľbách

Potom, ako 31. mája 2026 vo voľbách odovzdali svoje hlasy, Cepeda vyjadril nedôveru k výsledkom z prvého kola, ktoré ukazujú určité nezrovnalosti počas sčítavania hlasov. Jeho tím údajne zistil podivuhodné výsledky v niektorých volebných miestnostiach, pričom nešpecifikovaný počet z nich pravdepodobne obsahoval nezvyčajné výsledky. Oznámil, že sa vyjadrí až po oficiálnom potvrdení výsledkov sčítavacích komisií. Podobné obavy má aj prezident Petro, ktorý poukazuje na technické nedostatky v softvéri používanom počas sčítania.

Bezpečnosť na voľbách: Dôvera a obavy

Pokojný priebeh volieb bol zabezpečený nasadením vyše 400.000 policajtov a vojakov, ktorí mali chrániť volebnú inštitúciu pred potenciálnym násilím zo strany ozbrojených skupín. Napriek tomu Kolumbia čelí najhoršej vlne násilia od podpísania mieru s Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie (FARC) v roku 2016, kedy povstalci transformovali svoju organizáciu na legitímnu politickú stranu. Mnoho bojovníkov a lokálnych veliteľov však odmietlo dohodu a naďalej pokračujú v dočasnej vojenské činnosti a organizovanej kriminalite.

Ekonomické zmeny a ich vplyv na politiky

Kritici tvrdia, že politika odchádzajúceho prezidenta Petrovho obdobia, pričom nezamestnanosť klesla a minimálna mzda sa zvýšila o 75 percent, dala zločineckým organizáciám viac priestoru, čo môže ovplyvniť aj rozhodovanie voličov v nadchádzajúcom druhom kole volieb. Mnohí volíci sú znepokojení nielen ekonomickou situáciou, ale aj otázkami týkajúcimi sa vnútornej bezpečnosti a budúcej stabilizácie misie vlády vo vzťahu k kaštieľom kontrolujúcim územie v krajine.

Vo voľbách, kde sa prejavujú intenzívne ideologické zrážky, je jasné, že Kolumbia sa nachádza na križovatke dôležitých rozhodnutí, ktoré môžu ovplyvniť nielen jej politický smer, ale aj národnú identitu a budúcnosť krajiny ako celku.