Najvyšší súd USA nerozhodol o zákonnosti Trumpových ciel.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA o Trumpových clu
Najvyšší súd Spojených štátov sa v piatok nezmohol na rozhodnutie týkajúce sa zákonnosti ciel, ktoré zaviedol prezident Donald Trump. Množstvo investorov a ekonómov s napätím čakalo na verdikt, ktorý mohol mať zásadné dopady na obchodnú politiku a fiškálnu situáciu USA.
Očakávalo sa, že súd vynesie rozhodnutie práve v piatok, avšak namiesto toho poskytol len vyjadrenie, ktoré sa ciel priamo netýkalo. Momentálne nie je známe, kedy môže byť samotný verdikt zverejnený.
Najvyšší súd má rozhodnúť o kľúčových otázkach, či Trumpova administratíva môže uplatniť zákon o medzinárodných mimoriadnych ekonomických právomociach (IEEPA) na zavedenie ciel a či v prípade nezákonnosti ciel musí vláda vrátiť colné poplatky dovozcom, ktorí už viackrát zaplatili.
Nie je vylúčené, že súd zvolí kompromisné riešenie; môže priznať obmedzené právomoci podľa IEEPA a naordinovať len čiastočné refundácie, čo by okrem iného odrážalo citlivosť celého sporu a dôkladné sledovanie zo strany ekonómov aj investorov.
V prípade, že by Biely dom spor prehral, administratíva má k dispozícii alternatívne nástroje na zavedenie ciel, ktoré nevyžadujú mimoriadne právomoci podľa IEEPA. Minister financií Scott Bessent predpokladá „zmiešaný“ verdikt. Vyhlásil, že je presvedčený, že USA budú môcť pokračovať v inkase ciel na približne rovnakej úrovni, avšak otázne ostáva, či prezident nestratí flexibilitu využívať clá ako nástroj národnej bezpečnosti a vyjednávacej sily.
Ekonom José Torres z Interactive Brokers naznačuje, že zrušenie ciel by malo dosť vážnych dopadov a administratíva by musela hľadať alternatívne riešenia, keďže Trump zostáva odhodlaný realizovať svoju obchodnú agendu.
Podľa analytikov Morgan Stanley, ktorí sa zaoberajú touto kritikou, bude rozhodnutie Najvyššieho súdu plné nuáns. Vyznačovalo by sa schopnosťou zúžiť existujúce clá bez ich úplného zrušenia a potenciálne obmedziť ich budúce uplatnenie.
Dosiaľ ciel evidentne ovplyvnili obchodný deficit, ktorý sa v októbri znížil na najnižšiu úroveň od konca finančnej krízy v roku 2009, avšak ich účinok na infláciu bol zatiaľ umiernený. Tieto faktory vyvolávajú zvedavosť a takmer historické napätie medzi investormi.
Zdroj: www.teraz.sk/ekonomika/najvyssi-sud-usa-nerozhodol-o-zakon/932375-clanok.html


