Najvyšší súd SR zamietol dovolanie B. Suska v prípade F. Imreczeho

Najvyšší súd odmietol dovolanie Borisa Suska v prípade Františka Imreczeho

Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR) sa na neverejnom zasadnutí 6. mája 2026 rozhodol odmietnuť dovolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska, ktoré podal v prípade exšéfa finančnej správy Františka Imreczeho. Imreczeho, ktorý sa stal predmetom vyšetrovania a súdneho konania za obvinenia súvisiace s porušovaním povinností pri správe cudzieho majetku a machináciou pri verejných obstarávaniach, bol minulý rok odsúdený Špecializovaným trestným súdom (ŠTS).

Podľa informácií zverejnených Ministerstvom spravodlivosti SR Susko podal dovolanie, no nie z osobnej iniciatívy, ale na základe podnetu, čo sa potvrdilo aj v januári. Vyplýva to z vyjadrenia hovorkyne ŠTS Ivety Pulman Erdélyiovej, ktorá tiež potvrdila, že uznesenie NS už bolo doručené všetkým procesným stranám.

František Imrecze čelil vážnym obvineniam, ktoré sa týkajú kauzy známej ako Mýtnik. Podľa súdnych dokumentov bol uznaný za vinného z jeho úlohy pri predražených obstarávaniach informačných systémov finančnej správy v období medzi rokmi 2013 a 2018. Aj keď bol uznaný za vinného, súd od uložení trestu upustil a sudca sa rozhodol, že podmienečný trest odňatia slobody v trvaní tri roky so skúšobnou lehotou päť rokov, spolu s peňažným trestom vo výške 202 000 eur, bol dostatočný sankciou za jeho činy, ktoré boli posúdené v rámci dohody o vine a treste.

Ministerstvo spravodlivosti v reakcii na rozhodnutie NS potvrdilo, že minister rešpektuje rozhodnutie súdu a berie na vedomie vývoj situácie. Tvorba precedensu v týchto prípadoch je dôležitá pre budúce rozhodovania o otázkach korupcie a správy verejných prostriedkov. Týmto spôsobom súd potvrdil prísnosť a transparentnosť v prípadoch zneužívania moci, čím sa vytvára precedens pre ďalšie kroky vo verejnej správe a právnom systéme v SR.

V prípade Františka Imreczeho ide o významné rozhodnutie, ktoré zasahuje do celkovej atmosféry boja proti korupcii na Slovensku a ukazuje, že aj vysokí predstavitelia verejnej správy môžu čeliť súdnym následkom za svoje činy. Relatívne nízka intenzita trestu poukazuje na zložitost a rôznorodosť obhajob, ktoré môžu vysokí úradníci predložiť, a aké podmienky musia byť splnené pre ich úspešné uplatnenie v súdnom konaní.