Medzinárodný deň nulovej tolerancie voči FGM pripadá na 6. februára.

Medzinárodný deň nulovej tolerancie voči mrzačeniu ženských pohlavných orgánov

Každoročne 6. februára si svet pripomína Medzinárodný deň nulovej tolerancie voči mrzačeniu ženských pohlavných orgánov (FGM), s presne stanovenou témou na tento rok „Smerom k roku 2030: Bez trvalého záväzku a investícií nebude možné skoncovať s mrzačením ženských pohlavných orgánov“. Tento deň bol ustanovený Organizáciou Spojených národov prostredníctvom rezolúcie prijatej v roku 2012, avšak snahy o jeho vyhlásenie siahajú až do roku 2003. Jeho najsilnejším cieľom je zvýšiť povedomie o ukončení týchto neprijateľných praktík, ktoré majú závažný dopad na ľudské práva ženám a dievčatám po celom svete.

Generálny tajomník OSN António Guterres vo svojom vyhlásení apeluje: „Chráňme práva žien a dievčat na celom svete, aby mohli žiť bez násilia a strachu“. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zahŕňa mrzačenie ženských pohlavných orgánov všetky zákroky, pri ktorých dôjde k čiastočnému alebo úplnému odstráneniu vonkajších genitálií alebo ich poškodeniu z iných ako zdravotných dôvodov. Tento proces zapríčiňuje vážne fyzické a psychické trauma.

Podľa údajov OSN sa tejto hrôzostrašnej praktike podrobilo viac než 230 miliónov žien na celom svete. Každý rok sa približne štyri milióny dievčat stávajú obeťami FGM, pričom viac než dva milióny z nich sú podrobené tomuto zákroku ešte pred dovŕšením piatich rokov. Bez adekvátnych zásahov sa predpokladá, že do roku 2030 bude FGM hroziť ďalším približne 23 miliónom dievčat.

Najvyšší počet obetí FGM žije v Afrike, kde ich počet presahuje 144 miliónov, následne v Ázii, ktorá má 80 miliónov a na Blízkom východe, kde žije šesť miliónov takto postihnutých žien. Správa Detského fondu OSN (UNICEF) z roku 2024 potvrdzuje, že sa prieskum uskutočnil v 31 krajinách, v ktorých sú tieto praktiky rozšírené.

V Sierre Leone sa za posledných 30 rokov znížil podiel dievčat vo veku 15 až 19 rokov, ktoré prešli FGM, z 95 % na 61 %. Výrazné zníženie FGM sa zaznamenalo tiež v Etiópii, Burkine Faso a Keni. Napriek týmto pokrokom, v Somálsku je až 99 % žien obrezaných, v Guinei 95 %, v Džibutsku 90 % a v Mali 89 %.

Hoci sa FGM najčastejšie vyskytuje v približne 30 afrických a blízkovýchodných štátoch, je to globálny problém, ktorý pretrváva aj v niektorých ázijských, latinskoamerických krajinách, ako aj v Australia či na Novom Zélande. Podľa odhadov Európskej komisie žije v Európe viac než pol milióna žien s následkami mrzačenia pohlavných orgánov a každý rok prichádza približne 20 000 žien a dievčat hľadať azyl z krajín, kde im táto praktika hrozí.

História ženského obrezania siaha až do starovekého Egypta, kde sú nálezy dokladujúce tento zákrok datované okolo roku 4000 pred naším letopočtom. Oveľa väčší vplyv než náboženstvo majú lokálne kultúrne tradície. Takzvané obriezky dievčat majú často ceremoniálny charakter, pričom neobrezaná žena je považovaná za nečistú a bez obriezky nemá šancu na manželstvo, pričom sa jej môže hroziť vylúčenie z komunity.

Na rozdiel od mužskej obriezky, ženská obriezka nemá žiadny hygienický alebo zdravotný význam. Zákrok sa vykonáva v nehygienických podmienkach, často bez lokálnej anestézy, pričom je realizovaný pomocou žiletiek alebo nožov, čo vedie k fyzickej bolesti a psychickému šoku, silnému krvácaniu, problémom s močením, cystám a ďalším infekciám.

Mnohé krajiny, vrátane afrických, zakotvili zákaz obriezky vo svojich legislatívach, pričom OSN v roku 2012 prijala rezolúciu proti FGM, považujúc ju za porušenie ľudských práv a práv detí. V roku 2021 Európska komisia prijala komplexnú stratégiu EÚ v oblasti práv dieťaťa, pričom Istanbulský dohovor ontakisto žiada, aby sa FGM považovalo za trestný čin s ohľadom na ochranu detí.