Medzinárodný deň boja proti diskriminácii bol vyhlásený pred 60 rokmi.

Medzinárodný deň boja proti diskriminácii: historický a súčasný význam

Medzinárodný deň boja proti rasovej diskriminácii je dôležitou udalosťou, ktorá sa každoročne pripomína 21. marca. Tento dátum je symbolický, keďže sa viaže na tragickú udalosť, ktorá sa odohrala 21. marca 1960 v Sharpeville, Juhoafrická republika. Polícia tam otvorila streľbu na účastníkov pokojnej demonštrácie, ktorí protestovali proti rasistickým zákonom apartheidu. Lúpež viedla k smrti 69 protestujúcich a zraneniu ďalších 180, čo obrátilo pozornosť medzinárodného spoločenstva na problémy rasizmu a diskriminácie.

V roku 1966 vyhlásilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov tento dátum za Medzinárodný deň boja proti rasovej diskriminácii a stanovilo tak cieľ zvýšiť povedomie o boji proti rasizmu na celom svete. Tohtoročná téma je zvlášť dôležitá, keďže oslavuje 60. výročie vyhlásenia tohto dňa, pričom generálny tajomník OSN António Guterres v posolstve zdôrazňuje, že rasizmus je aj dnes stále prítomný a ohrozuje spoločnosti vo všetkých oblastiach.

OSN dlhodobo vníma racizmus ako vážny problém, ktorý násobne ovplyvňuje spoločnosti celosvetovo. Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (ICERD) z 21. decembra 1965 patrí medzi najdôležitejšie dokumenty, ktoré poskytujú legislatívny rámec na ochranou proti rasovej diskriminácii. Tento dohovor zabezpečuje, že všetci jedinci majú právo na rovnaké zaobchádzanie bez ohľadu na svoju rasu alebo etnický pôvod.

Úsilie medzinárodného spoločenstva v boji proti rasizmu

V rámci boja proti rasizmu bola v roku 1979 zahájená Dekáda boja proti rasizmu a rasovej diskriminácii, ktorou OSN vyzvala členské štáty, aby od 21. marca každoročne organizovali týždeň solidarity s ľuďmi, ktorí bojujú proti diskriminácii. Dôležitým momentom v tomto úsilí bola aj Svetová konferencia OSN o rasizme, rasovej diskriminácii, xenofóbii a tolerancii, ktorá sa konala v Durbane v Južnej Afrike v roku 2001. Zúčastnilo sa na nej delegáti zo 150 štátov a výsledky konferencie priniesli Záverečnú deklaráciu a Akčný program, ktoré vyzývajú na lepšiu prevenciu a represiu proti diskriminácii.

Napriek týmto iniciatívam však rasizmus naďalej prežúva vo všetkých oblastiach života – od politiky, médií až po šport a digitálne prostredie. Vyzýva sa k väčšiemu záväzku zo strany vlád, médií a občianskej spoločnosti, aby boli implementované antidiskriminačné zákony, posilnila sa zodpovednosť a podporovalo sa vzdelávanie. Zároveň je dôležité zaisťovať, aby postihnuté komunity mali hlas v procesoch rozhodovania.

Situácia na Slovensku

Slovenská republika sa zaoberá problematikou rasizmu a diskriminácie prostredníctvom viacerých legislatívnych zmien a právnych opatrení na národnej úrovni. Okrem toho je Slovensko viazané Medzinárodným dohovorom o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie. Kľúčovým krokom bola aj implementácia Rámcového rozhodnutia Rady Európskej únie z 28. novembra 2008, ktoré sa zameriava na boj proti prejavom rasizmu a xenofóbie.

V oblasti monitorovania a zberu informácií o diskriminácii sa Slovenské národné stredisko pre ľudské práva zameriava na problematiku rasizmu, xenofóbie a antisemitizmu. Taktiež sa podnikajú snahy na zvýšenie povedomia o tychto problémoch a ich dôsledkoch. Je dôležité pokračovať v integrácii medzinárodných záväzkov do národných politík a zabezpečiť, aby sa proti diskriminácii účinne bojovalo.