Kallasová sa s Erdoganom rokovala o posilňovaní vzťahov EÚ s Tureckom

Posilnenie vzťahov medzi EÚ a Tureckom: Kaja Kallasová rokovala s Erdoganom

V utorok 30. júna 2026 sa v tureckej metropole Ankare uskutočnilo dôležité stretnutie, na ktorom sa šéfka zahraničnej politiky Európskej únie, Kaja Kallasová, stretla s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Hlavným cieľom rokovania bolo posilniť vzájomné vzťahy medzi EÚ a Tureckom, pred blížiacim sa summitom Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorý sa bude konať v Turecku 7. a 8. júla.

K stretnutiu sa pripojili aj komisár EÚ pre vnútorné veci a migráciu Magnus Brunner a komisárka pre rozširovanie Marta Kosová. Kallasová zdôraznila, že Turecko zohráva kľúčovú úlohu v oblastiach ako sú bezpečnosť, migrácia a energetika. „Turecko je dôležitým partnerom a kandidátskou krajinou na členstvo v EÚ,“ uviedla Kallasová na platforme X.

V rámci diskusie sa hovorilo o množstve závažných tém, medzi ktorými bola aj vojna na Ukrajine a rôzne konflikty na Blízkom východe. Kallasová tiež vyzdvihla prínos Turecka k ochrane východného krídla Aliancie počas aktuálnych geopolitických napätí.

Avšak, pred nadchádzajúcim summitom došlo v Turecku k viacerým zatknutiam a v hlavnom meste bol vyhlásený rozsiahly zákaz demonštrácií. Tento stav vyvolal kritiku zo strany organizácie Amnesty International, ktorá obvinila turecké úrady z potláčania slobody prejavu a tlače. Activisti tejto organizácie varovali, že ekonomické partnerstvá, pri ktorých sa obetujú ľudské práva, nemôžu byť riešením súčasných geopolitických problémov, a žiadali okamžité prepustenie zadržaných.

Turecko je kandidátskou krajinou na členstvo v EÚ už od roku 1999 a prístupové rokovania začali v roku 2005. Tieto rokovania sú však od roku 2018 zmrazené, prevažne kvôli pretrvávajúcim obavám z nedostatočného dodržiavania ľudských práv a princípov právneho štátu.

Aktuálne dni v Turecku naznačujú, že zahraničná politika EÚ pekne koliduje s problematickou situáciou v oblasti ľudských práv, a úloha Turecka ako partnera a kandidáta na členstvo si vyžaduje jasnejšie stanoviská a prístup k ochrane základných práv občanov.