Kallasová: Je v našom záujme udržať Hormuzský prieliv otvorený
Udržanie otvoreného Hormuzského prielivu je kľúčové, tvrdí šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová
Dňa 16. marca 2026 sa v Bruseli zišli ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie na rokovania, ktorých cieľom bolo prejednať kritickú situáciu v oblasti Blízkeho východu. Centrum pozornosti sa sústredilo na narušenú lodnú dopravu v Hormuzskom prielive, kde sa konflikti medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom odrazili na prudkom náraste cien ropy. Kaja Kallasová, šéfka diplomatických služieb EÚ, zdôraznila, že je v záujme Európskej únie zachovať tento strategický prieliv otvorený.
Kallasová sa vo svojom vyhlásení vyjadrila, že diskusie sa budú zameriavať na námornú misiu Aspides a možnosti úpravy jej mandátu, pričom členské štáty budú môcť na základe dobrovoľnosti poskytnúť vojenské prostriedky. „Hľadáme spôsoby, ako môžeme účinne reagovať na súčasné výzvy a zabezpečiť bezpečnosť preplavby,“ povedala a dodala, že potenciálne vytvorenie „koalície ochotných“ by mohlo posilniť európske námorné aktivity v regióne.
Komunikácia s OSN a hrozba nedostatku potravín
V súvislosti s narušenou dopravou Kallasová spomenula svoj víkendový telefonát so generálnym tajomníkom Organizácie Spojených národov, Antóniom Guterresom. Spolu hovorili o možnostiach spolupráce v oblasti obchodovania s ropou a plynom. „Iniciatíva podobná tej, ktorú sme mali pre ukrajinské obilné trhy, by mohla byť v súčasnosti mimoriadne relevantná,“ spresnila Kallasová, čím naznačila potrebu koordinovaného úsilia medzinárodného spoločenstva.
Šéfka diplomacie taktiež varovala, že uzavretie Hormuzského prielivu má vážne dôsledky nielen pre dodávky energetických zdrojov do Ázie, ale aj pre výrobné procesy hnojív. „Ak tento rok zažijeme nedostatok hnojív, na budúci rok to nevyhnutne ovplyvní aj úrodu potravín,“ zdôraznila. Hormuzský prieliv je dôležitou dopravnou trasou, cez ktorú prechádza približne 20 percent celosvetových dodávok ropy a zemného plynu.
Politická situácia v konfliktných oblastiach
Americký prezident Donald Trump si je vedomý naliehavosti situácie a vyhlásil, že požiadal sedem krajín o zvýšenie ich úsilí, aby sa strategický prieliv opäť otvoril. Varoval, že ak spojenectvá v NATO nezareagujú adekvátne, čaká ich „veľmi zlá budúcnosť“. Kallasová medzičasom varovala pred rizikom, že konflikt na Blízkom východe odvracia pozornosť od trajektórie vojny na Ukrajine. Uvoľnenie sankcií na ruskú ropu by mohlo mať pre EÚ nebezpečné dôsledky, keďže Rusi by mali menej príjmov na financovanie vojenských operácií.
Ministri zahraničných vecí sa počas zasadnutia zamerajú nielen na otázky dopravy a energetiky, ale aj na podporu Európskej bezpečnostnej stratégie. „Je nesmierne dôležité, aby členské štáty podporili túto stratégiu,“ povedala Kallasová, čím umocnila naliehavosť prehlbovania spolupráce v rámci EÚ v súvislosti s bezpečnostnými výzvami v súčasnom globálnom kontexte.
