K. Nádaská: Na Zelený štvrtok zväzovali zvony a odleteli do Ríma
Zelený štvrtok a jeho tradície
Na Zelený štvrtok, ktorý je súčasťou Veľkonočného trojdnia, sa v chrámoch robil významný obrad, počas ktorého „zväzovali zvony“. Podľa tradičného zvyku sa predpokladalo, že zvony odletia do Ríma a vrátia sa až na Bielu sobotu. Tento zvyk, ktorý sa zachoval do súčasnosti, sa pokladá za symbolické vysvetlenie, prečo zvony na tri dni mlčia. Etnologička a historička Katarína Nádaská vysvetlila, že Rím bol považovaný za centrum kresťanstva a táto tradícia má svoje korene v historických praktikách.
V minulosti sa hneď po zvonení rozliehali v dedinách a mestách rapkáče, ktoré oznamovali začiatok tohto posvätného ticha. Podľa Nádaskej sa používali buď veľké kostolné rapkáče, alebo malí chlapci s ručnými rapkáčmi, ktorí vytvárali zvuk pri behaní po dedine.
Sadba strukovín a starodávne zvyky
Okrem obradov spojených so zvonmi sa na Zelený štvrtok tiež realizovali práce na poliach. Gazdovia počas dopoludnia sádzali rôzne druhy strukovín, medzi ktoré patrili cícer, fazuľa, hrach a šošovica. Tieto plodiny sa považovali za „zaviazané“ a malo sa za to, že ak sa zasadia práve na Zelený štvrtok, prispejú ku kvalite úrody. Takto sa pre túto tradíciu určil aj deň, kedy sa nielen kultivovalo, ale i obnovovali sa vzťahy k pôde.
Zelený štvrtok bol tiež dňom, ktorý sa spájal so striedmostí. Názov dňa naznačoval potrebu zjesť niečo zelené, a to najmä po dlhej zime. Podľa Nádaskej bola vtedy prirodzená túžba dopĺňať prírodné vitamíny, ktoré poskytovali mladé bylinky, ako sú lístky mladej žihľavy, mladý šťaveľ či medvedí cesnak. Tieto rastliny, dnes niektorými považované za burinu, mali na našich predkov dôležitú hodnotu, pretože z nich vedeli pripraviť chutné jedlá ako omáčky či polievky, ktorých cieľom bolo zabezpečiť dobré zdravie počas celého roka.
Rituály úsilia o krásu a tradície dievčat
Rovnako zaujímavé boli aj rituály spojené so Zeleným štvrtkom, najmä tými, ktoré sa týkali slobodných dievčat, ktoré sa ráno zišli pod vŕbou na česanie vlasov. Tento rituál bol považovaný za spôsob, akým si mali zabezpečiť krásne a husté vlasy, keďže vlasy boli považované za symbol ženskosti a zdravia. Kým sa nevdali, mladé dievčatá si dávali záležať na ich vzhľade a venovali sa rôznym obradom, ktoré mali posilniť ich pôvab a atraktivitu.
Tradície a zvyky spojené so Zeleným štvrtkom sú preto zasadené do kontextu, kde sa prelínajú viaceré aspekty – od duchovných obradov, cez poľnohospodárske činnosti, až po osobné rituály, ktoré plnili nielen praktickú, ale aj kultúrnu funkciu v živote našich predkov.
