Juhokórejský prezident vyzval na rokovania s KĽDR o mierovej dohode.

Juhokórejský prezident vyzval na rokovania s KĽDR o mierovej zmluve

Soul, 15. augusta 2026 – Juhokórejský prezident I Če-mjong dnes vyjadril svoju túžbu po konaní rokovaní so Severnou Kóreou (KĽDR) s cieľom nahradiť existujúce prímerie mierovou zmluvou, čím by sa mohla dosiahnuť dlhodobá stabilita a mierové spolužitie na Kórejskom polostrove. Tento apel zaznel v jeho prejave pri príležitosti 81. výročia oslobodenia Kórey spod japonskej koloniálnej nadvlády, kde zdôraznil potrebu dialógu medzi Pchjongjangom a ostatnými zainteresovanými stranami na formálne ukončenie Kórejskej vojny, ktorá trvala od rokov 1950 až 1953.

Prezident podotkol, že hoci Kórejská vojna skončila prímerím, nikdy nebola oficiálne podpísaná mierová zmluva. Od vtedy je na hraniciach medzi oboma Kóreami vyčlenená demilitarizovaná zóna. S cieľom obmedziť jadrové ambície KĽDR navrhol I Če-mjong preskúmanie vhodných opatrení zameraných na udržanie pokoja a zníženie vojenského napätia, pričom Soulu sa zaviazal podniknúť preventívne kroky k vytvoreniu viacvrstvového bezpečnostného systému, ktorý by obmedzil riziko konfliktu.

Tento výrok nadviazal na I Če-mjongov prísľub z predchádzajúceho roka rešpektovať existujúci systém KĽDR a zdôrazniť úsilie o mierové spolunažívanie v rámci Kórejského polostrova. Napriek tomu zostávajú vzťahy medzi Severnou a Južnou Kóreou naďalej napäté, pričom vodca KĽDR Kim Čong-un opustil politiku zjednotenia a označil Južnú Kóreu za svojho najväčšieho nepriateľa. Taktiež nariadil posilniť obranné opatrenia na hraniciach.

Severokórejský režim dlhodobo odmieta juhokórejské návrhy na dialóg a kritizoval plány Soul na posilnenie vojenskej kapacity, vrátane výstavby ponoriek na jadrový pohon a spoločných vojenských cvičení s USA. V kontexte vzťahov s Japonskom, prezident I Če-mjong apeloval na potrebu vyrovnať sa s historickými krivdami a otvoril dvere pre novú 60-ročnú epochu vzájomného mieru a prosperity medzi oboma krajmi.

Juhokórejský prezidentov apel na dialóg s Pchjongjangom ukazuje jeho snahu o zmiernenie situácie a zlepšenie vzťahov na Kórejskom polostrove, ktorý je dlhodobo poznačený konfliktami a napätím.