Izrael údajne rokuje s krajinami na prijatie ľudí z Gazy

Izraelská vláda a osud Palestínčanov: karikatúra spravodlivosti?

V srdci konfliktu, ktorý trvá už desaťročia, znie ďalší alarmujúci signál. Izraelská vláda, pod vedením premiéra Benjamina Netanjahua, sa snaží etablovať plán, ktorý má všetky znaky porušovania základných práv – a predsa, zdá sa, že sa málo kto pohybuje na protest. Rokovania s piatimi krajinami z Ázie a Afriky, za účelom prevzatia vnútorne vysídlených Palestínčanov, sú vyhlásené za „naturalizáciu“ ich osudu. Aký cynizmus, aký morálny krach!

Nová realita, staré schémy

Izrael sa obracia na Indonéziu, Somaliland, Ugandu, Južný Sudán a Líbyu, krajiny, ktoré už samy bojujú s vlastnými problémami. Akoby okrem vojny a kríz bola domovom i veta o „dobrovoľnom prisťahovalectve“. Aká tragédia! Podľa zdrojov, krajiny ako Indonézia sa ukazujú ako ochotné prijímať utečencov, len aby si získali priazeň a uznanie zo strany medzinárodných aktérov. O niečom podobnom hovoríme? Čo sa stalo s ľudskou dôstojnosťou?

Odkaz, ktorý treba rozšifrovať

Netanjahu, ako tyran predtým, sa vyjadril, že „toto je tá najprirodzenejšia vec“. Otvorením dverí iným krajinám na odsun Palestínčanov sa snaží zbaviť vlastných bremien, pričom týchto ľudí, ktorých osud je vo vlastných rukách iba pokryteckým spôsobom opisuje ako útočníkov, bez ohľadu na ich tragickú situáciu.

Etničné čistky alebo humánny prístup?

To, čo izraelská politika predkladá ako súcit, je v skutočnosti rozprávka o etnických čistkách. Viaceré organizácie na ochranu ľudských práv opakovane upozorňujú na zneužívanie prenášania Palestínčanov, a ich obavy sú viac než na mieste. Kde sa to zastaví? Je za tým iba vyhlásenie apartheidu, alebo to skutočne hraničí s genocídou? Zatiaľ čo väčšina sveta sa snaží prísne nerobiť a zatvára oči pred živými realitami, v pozadí sa skrýva politika vykorisťovania.

Možná budúcnosť – bez domova, bez dôstojnosti

Tento plán nie je iba o presídlení – ide o odstránenie identity a kultúrneho dedičstva, to všetko s cynickým úsmevom najvyšších predstaviteľov Izraela. Aké hrôzy sa ešte musia odohrať, aby sa nastolila skutočná diskusia o spravodlivosti a necitlivosti voči utrpeniu týchto ľudí? Našou úlohou nie je zamýšľať o osude jednotlivcov, ale o osude celého národa.

Vstupujeme do nového oblaku neistoty, kde zrejme neexistuje žiadna cesta späť. Ako ďaleko súhlasíme s týmto divadelné predstavením a kto musí prevziať zodpovednosť za krv, ktorá už bola preliata? Je čas čeliť realite a odmietnuť byť súčasťou tejto tragédie.

Sursa: www.teraz.sk/zahranicie/izrael-vraj-rokuje-s-krajinami-ktore-s/899482-clanok.html