Historik: V ČR a SR sa ukázalo, že Benešove dekréty nie sú mŕtva téma
Historik Jaroslav Šebek o Benešových dekrétoch a ich súčasnej relevance
Počas nedávneho interview sa český historik Jaroslav Šebek, pôsobiaci v Historickom ústave Akadémie vied Českej republiky, vyjadril k aktuálnym diskusiám okolo Benešových dekrétov, ktoré znovu vyvolali pozornosť v súvislosti s plánovaným zjazdom Sudetonemeckého krajanského združenia v Brne. Podľa Šebka politizácia tejto témy, a nie samotný zjazd, otvorila „staré rany“ v česko-nemeckých vzťahoch, čím sa opäť potvrdilo, že táto historická otázka nie je mŕtva.
Po poslednej výraznej politickej diskusii v roku 2002, ktorá sa týkala sudetských Nemcov, nezostal historik prekvapený množstvom reakcií, ktoré sa objavili v súvislosti s nedávnymi udalosťami. „Očakával som, že v priebehu rokov sa konfliktné hrany obrúsi, no na vlastné prekvapenie vidím, že história vie stále vyvolať silné emócie,“ povedal Šebek a zdôraznil, že téma je na československej historickej scéne stále vysoce citlivá.
Šebek označil tému zjazdu, ktorú do snemovne vnáša vládne hnutie SPD, za „emocionálny koktejl“ pripravovaný pre voličov. Zároveň pripomenul, že v minulosti sa sudetskí Nemci stretávali bez povšimnutia médií a bez negatívnych ohlasov, napríklad členovia katolíckeho združenia Ackermann-Gemeinde, ktoré sa venovalo národnému uvedomeniu vysídlených Nemcov. Sudetonemecké krajanské združenie (SL) sa však odlišuje a jeho rétorika bola odjakživa konfrontačná.
Aktuálny predseda SL, Bernd Posselt, sa snažil zmierniť rétoriku združenia a odkloniť ho od radikálnych postojov. Podľa historika však skupina doteraz silno akcentovala sudetonemecké obete hanlivého vyhnania po vojne a nevšímala si príčiny tohto násilia, ako aj obete na českej strane. „Tento počiatočný postoj, akoby ignoroval celkové historické kontexty, len zvyšoval napätie,“ doplnil Šebek.
Šebek sa nielen zaoberá históriou, ale aj súčasnými politickými a sociálnymi dynamikami, pričom vyjadril obavy, že odmietavé uznesenie, ktoré odhlasovalo 73 koaličných poslancov, by mohlo poškodiť nie len česko-nemecké vzťahy, ale najmä česko-bavorské. „Bavorsko je pre nás významným hospodárskym partnerom, čím sa zvyšuje miera citlivosti na politiku takýchto otázok,“ konštatoval historik.
Šebek sa ďalej zamyslel nad podmienkami, ktoré umožňujú znovu oživiť tému Benešových dekrétov aj na Slovensku, a to nielen v kontexte nemeckého národa, ale aj maďarskej menšiny. Upozornil, že hoci sú vzťahy so Slovenskom komplikovanejšie kvôli silnej maďarskej menšine, témy revízie povojnovej situácie majú potenciál zvyšovať napätie. „História a nacionalizmus sú delikátne témy,“ podotkol a vyzval na väčšiu spoluprácu krajín strednej Európy, miesto hľadania konfliktov.
Na záver historik apeloval na to, aby sa skôr hľadali spoločné cesty a nie spory, pretože otvorenie otázky Benešových dekrétov spravidla vedie k rozdeleniu, ako v prípade rokovaní s maďarskými politikmi, ktorí sa často vracajú k národne citlivým témam ako sú revízie povojnovej situácie.
