Historik: Dôvod krádeže lebky sv. Zdislavy ma prekvapil, je to šialené
Kriminalita a psychológia páchateľa: Krádež lebky sv. Zdislavy
V dňoch okolo 15. mája 2026 sa na verejnosti objavila správa, ktorá vyvolala širokú diskusiu o psychologických aspektoch krádeže relikvií. Historik Jaroslav Šebek z Prahy sa vyjadril k nedávnej krádeži lebky svätej Zdislavy, pri ktorej sa páchateľ pokúsil relikviu zmiznúť „z povrchu zemského“. Tento skutočne bizarný čin vzbudil záujem nielen odborníkov, ale aj verejnosti.
Podľa historika je motivácia zlodeja pre jeho konanie šokujúca. Pôvodne predpokladal, že krádež by mohla mať na svedomí satanista, ktorý by chcel relikviu na rituálne účely, alebo veriaci človek, ktorý by ju chcel mať doma z dôvodu jej údajnej magickej moci. Avšak skutočné zdôvodnenie, ktoré prišlo od páchateľa, prekvapilo všetkých. Šebek vyjadril presvedčenie, že za činom môže stáť duševný stav páchateľa, ktorého psychické lability spôsobili, že poňal polemiku o vystavovaní ostatkov ako veľmi citlivú záležitosť.
Podľa vyjadrení Šebeka, páchateľova túžba „pochovať“ lebku, pretože nesúhlasil s jej verejným vystavovaním, svedčí o tom, že niektorí jednotlivci majú s relikviami osobitný vzťah, ktorý pre iných nemusí byť zjavný. Zatiaľ čo v strednej Európe sa vystavovanie relikvií považuje za niečo neobvyklé, v Taliansku je to bežná prax, kde sú ostatky často uctievané a vystavované s veľkou pozornosťou veriacich.
Historik dodal, že bazilika v Jablonnom v Podještědí bola považovaná za mimoriadne miesto, kde sa každoročne koná Zdislavská púť, na ktorú prichádzajú tisíce veriacich. Kontext dôležitosti relikvií v katolíckej kultúre poukazuje na to, ako niektorí jednotlivci môžu intenzívne reagovať na fakt, že ostatky známych svätcov sú verejne vystavené.
Samotná krádež sa udiala počas bohoslužby, keď ešte neboli prítomní veriaci, a páchateľ bol následne zadržaný polícia, ktorá uviedla, že relikviu zabetónoval do nešpecifikovaného predmetu a plánoval ju zahodiť do rieky. Dôvodom pre tento čin bolo presvedčenie, že svätica si zaslúži pokojnú „pochovu“ mimo verejnosti.
Od chvíle, kedy bola lebka sv. Zdislavy ukradnutá, sa zintenzívnila diskusia nielen o duševnom zdraví páchateľa, ale aj o úlohe relikvií v životě veriacich. Šebek ukazuje, že pre mnohých je vzťah k relikviám hlbokým a osobným zážitkom, ktorý sa v súčasnej dobe, zvlášť s ohľadom na rastúcu laicizáciu a skepticizmus, stáva predmetom diskusie o integrite a úcte k minulosti.
História tejto krádeže ešte nie je uzavretá a objavujú sa nové informácie, ktoré nasvedčujú komplexnosti interakcií medzi psychológiou, vierou a kultúrnymi hodnotami v súčasnej spoločnosti.
