Euractiv: Nový balík sankcií EÚ voči Rusku môže byť výrazne zmiernený

Nový balík sankcií EÚ proti Rusku: Rokovania pokračujú

V Bruseli, dňa 10. júla 2026, sa veľvyslanci členských štátov Európskej únie zišli s cieľom dosiahnuť dohodu o 21. balíku sankcií namiereného proti Ruskej federácii. Tieto rokovania prichádzajú v čase, keď sa stále objavujú nezhody ohľadom niektorých kľúčových opatrení, pričom niektoré z pôvodne navrhnutých sankcií môžu byť značným spôsobom zmiernené.

Hlavné spory sa týkajú otázok, ako je obmedzenie vstupu bývalých ruských vojakov do EÚ, sankcie v energetickej oblasti a dovoz niektorých ruských produktov. Podľa informácií z diplomatických zdrojov sa cieľom veľvyslancov stalo uzavrieť rokovania tak, aby ministri zahraničných vecí mohli nový sankčný balík schváliť na plánovanom zasadnutí v najbližšom pondelku. Napriek tomu nie je úplne isté, či to bude možné bez dosiahnutia potrebného konsenzu medzi všetkými členskými štátmi.

Sporný návrh predložený Estónskom a Litvou, ktorý sa týkal zákazu vstupu bývalých ruských vojakov do EÚ, sa podľa viacerých zdrojov stretol s odporom zo strany krajín, ako sú Francúzsko, Taliansko a Grécko, ktorých ekonomiky sú závislé na ruských turistoch. Namiesto všeobecného zákazu pre všetkých ruských účastníkov vojenských operácií sa pravdepodobne obmedzenie vzťahuje iba na osoby, ktoré sa aktívne zúčastnili bojov, s tým, že pre ostatných sa plánujú len reštrikcie týkajúce sa krátkodobých víz.

Navyše, niektoré členské štáty vyžadovali presnejšie vymedzenie opatrení z technických dôvodov a existujú obavy, že prílišná regulácia by mohla zasahovať do autonómie národných vízových úradov. Zaujímavým faktom je, že počet víz vydaných ruským občanom za minulý rok sa zvýšil o 10,2%. Najviac týchto víz bolo vyrobených v krajinách ako Francúzsko, Taliansko a Španielsko.

Rokovania sa ďalej sústredia aj na energetický sektor, pričom návrh pozastaviť súčasný cenový strop na ruskú ropu, ktorý obmedzuje predaj ruského čierneho zlata nad úroveň 44 dolárov za barel, sa ukazuje ako bod napätia. Európska komisia chce tento strop zmraziť na šesť mesiacov, zatiaľ čo členské štáty, ktoré sa spoliehajú na námornú dopravu, predovšetkým Grécko, navrhujú iba trojmesačné obdobie. Okrem toho Atény podmieňujú svoj súhlas s pozastavením cenového stropu dohodou, ktorá by im umožnila pokračovať v tranzite ruského skvapalneného zemného plynu (LNG) do krajín mimo EÚ.

V rámci diskusií sa plánujú tiež zmierniť navrhované obmedzenia týkajúce sa dovozu ruských rýb a finalizovať sankčný zoznam jednotlivcov, čím sa zabezpečí, že všetky predpokladané obmedzenia budú implementované s ohľadom na širšie geopolitické a ekonomické kontexty.