Babiš: Česko sa nebude podieľať na vojenskej pomoci NATO pre Ukrajinu

Babiš: Česko sa neplánuje podieľať na vojenskej pomoci NATO pre Ukrajinu

V rámci svojho vyjadrenia pred začiatkom summitu NATO v tureckej Ankare v stredu 8. júla 2026, český premiér Andrej Babiš oznámil, že Česká republika sa nebude podieľať na plánovanej vojenskej pomoci vo výške 70 miliárd eur pre Ukrajinu. Tento balík pomoci bol pre Ukrajinu sľúbený členskými štátmi NATO, ktoré sa zaviazali poskytnúť zásadnú podporu vo forme vojenskej techniky, výcviku a ďalších prostriedkov potrebných na obranu.

Babiš dodal, že z pohľadu Českej republiky je prioritou, aby sa Európa sústredila na zvyšovanie vlastných obranných kapacít, najmä voči hrozbám balistických rakiet. Podľa premiéra by sa každá krajina NATO mala rozhodovať samostatne o účasti na vojenskej pomoci pre Ukrajinu, čo podčiarkol aj jeho stávajúci odkaz pre novinárov: „Na tejto čiastke sa nebudeme podieľať.“

Na summite sa nachádzal aj český prezident Petr Pavel, ktorý vyjadril odlišný názor od Babiša. Pavel, ktorý sa zúčastnil summitu s vlastnou delegáciou po nedorozumení s vládou, naznačil, že by považoval za správne, keby sa Česko zapojilo do pomoci Ukrajine aspoň symbolickým príspevkom. Tieto názory odhaľujú napätie medzi vládou a prezidentským úradom v otázke zahraničnej politiky a podpory Ukrajiny v aktuálnom konflikte.

V súčasnosti Česko, podľa odhadov NATO, patrí medzi tri krajiny, ktoré v roku 2025 nesplnili cieľ venovať na obranu aspoň 2% hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa správy vyčlenila Česká republika na obranné výdavky 1,86%, zatiaľ čo Slovinsko a Albánsko sa dostali na ešte nižšie čísla – 1,57% a 1,48% HDP. Babiš na summite naznačil, že Česko by pravdepodobne ani tento rok nedosiahlo stanovené 2% výdavkov, avšak vyjadril ambíciu tieto kritériá splniť v budúcom roku.

Pavel sa takisto zmienil o nevyhnutnosti diskusie s vládou o ďalších krokoch a poukázal na „určitú nekonzistentnosť“ medzi dlhodobými záväzkami voči NATO a reálnym rozpočtovým pokrytím týchto záväzkov. Zároveň upozornil, že je potrebné vyjasniť si, či české rozhodnutia v oblasti obrany a bezpečnosti sú v súlade s prísľubmi, ktoré boli podané voči NATO.

Na minuloročnom summite NATO v Haagu sa krajiny dohodli na výraznom zvýšení investícií do obrany, pričom zaviedli cieľ z dvoch percent na päť percent svojho HDP do roku 2035. Z toho by malo 3,5% prísť priamo na vojenské výdavky, zatiaľ čo 1,5% by malo byť investovaných do oblastí súvisiacich s obranou a zabezpečením, ako je napríklad infraštruktúra.