V obciach Sása, Bystrá a Krajná Porúbka sa nezúčastnil na voľbách nikto
Referendum 2026: Nezáujem občanov v Sásach, Bystrej a Krajnej Porúbke
V sobotu 4. júla 2026 sa na Slovensku uskutočnilo desiate referendum v histórii štátu. Z počtu voličov, ktorí sa rozhodli zapojiť do tohto historického momentu, podľa poverených úradov hlasovať prišlo zhruba 705.227 občanov. Väčšina obcí, ktoré sa referenda zúčastnili, zaznamenala zvláštny jav – dôvody na neúčasť odporcov sa objavili v obciach Sása, Bystrá a Krajná Porúbka. V týchto obciach sa nenašiel ani jeden volič, ktorý by prišiel odovzdať svoj hlas, čím sa zapísali do histórie s úplnou neúčasťou, ktorá bola najnižšia v rámci celej krajiny.
Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky, kým vo väčšine krajiny bola účasť voličov nadpriemerná, prekvapilo, že v obci Krokava dosiahla podstatných 65,21 % a v Lopašove sa zúčastnilo 52,10 % voličov. Naopak, zatiaľ čo v okrese Senec sa zúčastnilo 24,18 % voličov, najnižší počet účastníkov bol zaznamenaný v okrese Revúca, kde iba 7,91 % občanov otvorilo volebné miestnosti.
Podľa definitívnych výsledkov sa k hlasovaniu v referende dostavilo zhruba 16,13 % občanov. To znamená, že hlasovanie nebolo platné, pretože na jeho schválenie je potrebná účasť nad 50 %. Tieto výsledky boli oficiálne potvrdené Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických strán na nedeľnej tlačovej konferencii, kde vyjadrili znepokojenie nad zatiaľ veľmi nízkou účasťou.
Reakcie a komentáre k referendu
Politické elity aj všeobecná verejnosť reagovali rozdeleno. S malou dávkou optimismu hovoril o priebehu referenda predseda komisie, ktorý som povedal: „Priebeh sobotného referenda bol pokojný“. Napriek tomuto charakterizovaniu sa rozšírené diskuze nevyhli ani silnej kritike. Podľa niektorých predstaviteľov bolo referendum označené za fiasko, čo sa vyjadril aj poslanec Šutaj Eštok.
Medzi kritikmi sa našla aj M. Nemky, ktorá zdôraznila, že Štatistický úrad Slovenskej republiky výsledky referenda spracoval spoľahlivo a doporučila občanom väčšiu aktivitu pred nastávajúcimi voľbami. Tieto skutočnosti ukazujú na silný rozpor medzi tou časťou občanov, ktorá vníma potrebu aktívneho zapojenia sa do verejného života a tými, ktorí ostávajú apatickí voči politickému procesu.
Výsledky referenda tak poskytujú mnoho podnetov na zamyslenie pre budúce voľby a politické stratégovanie na Slovensku. Otázky týkajúce sa motivácie voličov, ich nasadenia a neochoty zúčastniť sa na rozhodovaní o dôležitých otázkach ostávajú v centre debat. Publikum sa s údivom pozoruje na situáciu vo svojich obciach, a hoci niektoré oblasti sa vymaňujú z celoslovenského trendu, celkový obrázok naznačuje jasný signál pred nasledujúcimi voľbami a názory, ktoré by mali byť pre politikov varovným prstom.


