Briti vyzvali Izrael, aby zastavil násilie na Západnom brehu Jordánu.

Británia, Kanada, Francúzsko a Nórsko uvalili sankcie na izraelské osady

Londýn, 9. júna 2026 (TASR) – Na dôsledky eskalácie násilia na Západnom brehu Jordánu reagovali štyri krajiny – Británia, Kanada, Francúzsko a Nórsko – uvalením balíka sankcií. Tieto sankcie sú zamerané na siete, ktoré sú podľa vládnych úradov zapojené do financovania a podpory násilných činov osadníkov voči Palestínčanom.

Britská vláda uviedla, že cieľom týchto ekonomických opatrení je narušiť finančné toky, ktoré umožňujú osadníkom konať beztrestne. Vo vyhlásení sa zdôrazňuje, že rozširovanie izraelských osád a násilnosť osadníkov sú protizákonné a vážne ohrozujú budúcnosť potenciálneho dvojštátneho riešenia konfliktu, ako aj dlhodobý mier a bezpečnosť pre obidve strany.

Šéfka britskej diplomacie Yvette Cooperová prehlásila, že násilie osadníkov dosiahlo rekordné úrovne a je systematicky zamerané na ničenie domovov a zdrojov obživy Palestínčanov. Británia takisto opätovne vyzvala izraelskú vládu, aby zastavila rozširovanie osád, skončila s násilím, a začala stíhať zodpovedných za tieto činy. Ak sa situácia nezlepší, Londýn pohrozil ďalšími sankciami.

Tel Aviv však túto kritiku odmieta a tvrdí, že izraelské orgány konajú s cieľom ochrániť osadníkov pred útokmi Palestínčanov. Podľa izraelských predstaviteľov ide o ojedinelé incidenty, ktoré sú už predmetom vyšetrovania vojakov.

Oznámenie o sankciách prichádza po správe Organizácie Spojených národov, ktorá odhalila, že izraelské sily priamo zasahovali a poskytovali ochranu osadníkom pri násilných útokoch na palestínske obyvateľstvo, čo viedlo k zraneniam a vysídleniu mnohých Palestínčanov.

V súvislosti s týmito udalosťami britská vláda stopla rokovania o voľnom obchode s Izraelom a zaviedla aj obmedzenia na export britských zbraní. Okrem toho uvalila sankcie na dvoch izraelských ministrov, Itamara Ben Gvira a Becalela Smotriča, ktorí sú známi svojimi extrémistickými postojmi.

Británia sa v minulosti pripojila k svojim spojencom v uznaní Palestínskeho štátu, v čom ju nasledovalo aj Francúzsko a Kanada, čo poukazuje na posun vo vnímaní izraelsko-palestínskeho konfliktu v rámci medzinárodných vzťahov.