EP a členské štáty sa dohodli na deportačných centrách pre migrantov.

EP a členské štáty sa dohodli na deportačných centrách pre migrantov

V pondelok, 1. júna 2026, sa v Bruseli dosiahla predbežná dohoda medzi vyjednávačmi z Európskeho parlamentu (EP) a členskými štátmi Európskej únie (EÚ) o zriadení deportačných centier pre migrantov mimo územia EÚ. Informovali o tom agentúry AFP a DPA, pričom celú situáciu sprevádzajú obavy a kontroverzie.

Podľa vyhlásenia Nicholasa Ioannidesa, námestníka cyperského ministra pre migráciu, táto dohoda posilňuje dôveryhodnosť migračnej politiky EÚ a umožní rýchlejšie a efektívnejšie procesy pri navracení osôb s nelegálnym pobytom. „Dnešná prelomová dohoda je zásadná pre celý systém, ktorý pomôže v boji proti nelegálnej migrácii,“ zdôraznil Ioannides.

V rámci dohody by mali byť žiadatelia o azyl, ktorých žiadosť bola zamietnutá a ktorých nie je možné vrátiť do krajín pôvodu, premiestnení do týchto „návratových centier“ situovaných mimo EÚ. To nastane v prípadoch, keď krajina pôvodu odmietne prijať späť migrantov alebo keď daná krajina nemá s EÚ diplomatické vzťahy. Zatiaľ sú však v procese vyjednávania otázky, kde tieto centrá vzniknú a aké konkrétne podmienky budú pre ich fungovanie stanovené.

Okrem toho, pondelková dohoda prináša aj prísnejšie pravidlá pre zamietnutých žiadateľov o azyl. Títo žiadatelia budú musieť úzke spolupracovať s úradmi, inak im hrozí zadržanie až do momentu vyhostenia. Nové pravidlá navyše umožňujú zníženie alebo zrušenie sociálnych dávok, ako aj zabavenie cestovných dokladov tým, ktorí nesplnia požiadavky.

Maximálna dĺžka zadržania migrantov sa predlžuje na 24 mesiacov, s možným šesťmesačným predĺžením vo výnimočných prípadoch, ak by obavy z úteku alebo ohrozenia národnej bezpečnosti pretrvávali. Tieto opatrenia vyvolali kontroverzné diskusie, pretože ich presadenie zahŕňalo významnú podporu pravicových strán v Európskom parlamente, čím sa narušili bežné postupy hľadania dohody medzi centristickými silami.

Očakáva sa, že dohoda bude formálne potvrdená plénom Európskeho parlamentu aj členskými štátmi EÚ. Vzhľadom na jej potenciálny dopad na migračnú politiku a ochranu práva azylu je dôležité, aby verejnosť mala možnosť kriticky hodnotiť všetky navrhované zmeny.