Ruská aktivistka spáchala samovraždu, za svoju smrť obviňuje Putina.
Ruská aktivistka spáchala samovraždu, za svoju smrť viní Putina
Moskva, 15. mája (TASR) – Tragédia zasiahla ruskú ľudskoprávnu scénu, keď dlhoročná aktivistka a disidentka Nina Litvinovová, vo veku 80 rokov, ukončila svoj život samovraždou. V predchádzajúcom liste, ktorý zanechala, otvorene obvinila ruského prezidenta Vladimira Putina za svoju ťažkú situáciu a bezmocnosť, s ktorou sa cítila konfrontovaná voči utrpeniu, ktoré zažívali ľudia na Ukrajine, ako aj v jej domovskej krajine.
O jej smrti informovali ruské štátne médiá dňa 13. mája, avšak neposkytli žiadne zmienky o jej výraznej činnosti v oblasti ochrany ľudských práv. Naproti tomu, na sociálnych sieťach jej sesternica, novinárka Marija Slonimová, zverejnila úryvok z Litvinovovej rozlúčkového listu, kde sa hovorí o represívnych praktikách voči ruským odporcom režimu a vojne na Ukrajine. „Môj život sa stal neznesiteľným, pretože som nemohla pomôcť tým, ktorí trpia a umierajú,“ napísala.
Litvinovová prikladala vysoký význam svojim pokusom o pomoc politickým väzňom. V liste spomenula mená Jevgenije Berkovičovej a Svetlany Petrijčukovej, dve ruské divadelníčky, ktoré sú považované za politické väzenkyne. „Snažila som sa im pomáhať, ale už nemám silu a vo dne v noci cítim bezmocnosť. Hanbím sa, ale vzdal som to. Prosím, odpustite mi,“ uviedla vo svojom emotívnom posolstve.
Nina Litvinovová bola známou postavou v ruských ľudskoprávnych hnutiach už od 60. rokov minulého storočia, pričom pomoc politickým väzňom bola jej celoživotnou vášňou. Medzi nimi bol aj jej brat, Pavel Litvinov, disident, ktorý sa zúčastnil na proteste proti invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968.
Rodina Litvinovových má hlboké historické korene. Pavel a Nina sú vnukmi Maxima Litvinova, ktorý bol počas éry Josifa Stalina sovietskym ministrom zahraničných vecí. Smrť Niny Litvinovovej tak nielen potvrdzuje tragédiu vyplývajúcu z represívneho politického prostredia v Rusku, ale zároveň je aj bolestivou pripomienkou obrovského dopadu vlády Vladimira Putina na životy jednotlivcov bojujúcich za práva a slobodu.
