Stav ohrozenia v ústave možno nebude
Možnosť vyhlásenia stavu ohrozenia v Ústave SR sa diskutuje
V Bratislave, 9. apríla 2026, na okrúhlom stole, ktorý zorganizoval prezident Peter Pellegrini, sa stretli kľúčoví predstavitelia slovenskej politickej scény – koaliční politici, členovia opozície a náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko. Témou diskusie bola potreba analyzovať a potenciálne novelizovať legislatívu týkajúcu sa obrany, vrátane možnosti vyhlásenia stavu ohrozenia, ktorý by poskytol armáde rozšírené právomoci.
Spoločné cvičenie a analýza legislatívy
Predmetom dohody medzi účastníkmi okrúhleho stola bola organizácia cvičenia na generálnom štábe, ktoré by malo za cieľ preskúmať, aké legislatívne zmeny sú potrebné na efektívne fungovanie ozbrojených síl. Prezident Pellegrini avizoval, že Zmeko pozve politickú reprezentáciu, aby sa zúčastnila na simulácii rôznych scenárov krízových reakcií. Zároveň okamžite plánujú identifikovať a vyhodnotiť, čo armáda môže a nemôže robiť podľa súčasnej legislatívy, a aké názory sú potrebné na zlepšenie situácie.
Pohľady zúčastnených lídrov
Prítomný náčelník Generálneho štábu, Daniel Zmeko, zdôraznil, že je mu jedno, či sa legislatíva zmení formou vyhlásenia stavu ohrozenia, alebo iných úprav, dôležité je, aby armáda mala dostatočný priestor a čas na prípravu a efektívne nasadenie. Minister obrany Robert Kaliňák, predstaviteľ Smeru-SD, vyjadril obavy, že súčasné právne kompetencie ozbrojených síl nie sú dostatočné na splnenie všetkých úloh, ktoré sú pred nimi.
Kritika a rozvoj legislatívy
Šéf rezortu vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) označil diskusiu za konštruktívnu a zdôraznil potrebu flexibilnej legislatívy, ktorá efektívne reaguje na krízové situácie. Opozičný poslanec Tomáš Valášek (PS) však ostáva skeptický voči vyhláseniu stavu ohrozenia, obávajúc sa jeho zneužitia vládou, aj keď uznal potrebu novelizácie obranných zákonov. Podobne sa vyjadril aj poslanec Juraj Krúpa (SaS), ktorý poukázal na existujúce kompetencie armády a otvorenosť k diskusii o legislatívnych zmenách.
Záver a ďalšie kroky
Celkový konsenzus zaznel v tom, že diskusia by mala pokračovať na odbornej úrovni bez politických záujmov a že reformy vnútornej bezpečnosti a obrany by mali zahŕňať aj participáciu opozície, aby sa zabezpečila neutralita a stabilita legislatívnych zmien. Potreba ochrániť štát a občanov pred hrozbami ostáva spoločným záujmom všetkých zúčastnených strán.
