Žilinka hovorí o poklese stíhania daňových trestných činov
Zvýraznenie poklesu trestného stíhania daňovej kriminality na Slovensku
Generálny prokurátor Slovenskej republiky, Maroš Žilinka, vo svojej nedávnej správe upozornil na významný pokles trestného stíhania v oblasti daňovej kriminality, ktorý nastal po nových úpravách v Trestnom zákone. Tieto legislatívne zmeny, ktoré vstúpili do platnosti 6. augusta 2024, zmenili podmienky pre trestnosť daňových deliktov, čo malo nepriamy dopad na efektivitu a rozsah stíhania takýchto činov v roku 2025.
Statistiky stíhania daňových deliktov
Podľa žilinkových informácií, v roku 2025 bolo odstíhaných 635 osôb za daňové trestné činy, čo predstavuje pokles o 57 % v porovnaní s rokom 2024, kedy bolo odstíhaných 1496 osôb. Taktiež počet obžalovaných osôb klesol o 61 %, keď v predchádzajúcom roku bolo obžalovaných 901 osôb, zatiaľ čo v roku 2025 to bolo len 348 osôb. Tieto čísla jasne naznačujú, že novela Trestného zákona sa nemohla vyhnúť dopadu na zníženie počtu trestných stíhaní.
Specificky v prípade trestného činu daňového podvodu, ktorý obnáša neoprávnené uplatňovanie nárokov na vrátenie daní, v roku 2025 bolo odstíhaných len 45 osôb, čo je pokles o 49 % oproti roku 2024, kedy bolo 88 osôb odstíhaných za rovnaký čin. Zatiaľ čo počet obžalovaných klesol na 28, čo je 57 % pokles od 65 osôb obžalovaných v predchádzajúcom roku.
Účinná ľútosť a jej vplyv
Žilinka taktiež zdôraznil dôležitosť inštitútu účinnej ľútosti, ktorý pôsobí ako mechanizmus umožňujúci páchateľom vyhnúť sa trestu, ak do určitého termínu zaplatia splatné dane a príslušenstvo. V roku 2025 sa tento inštitút využil v 1458 prípadoch, čo predstavuje pokles o 17 % oproti roku 2024, kedy ich bolo 1766. Porovnaním s rokom 2023, kedy bolo takýchto prípadov 2638, ide o pokles až o 45 %.
Legislatívne zmeny a ich dôsledky
Žilinka pridáva, že dopad novely Trestného zákona na stíhanie daňových deliktov má závažné dôvody, medzi ktorými sa nachádzajú aj zmeny v hranici „rozsahu činu“. Tieto zmeny navýšili minimum potrebné na naplnenie znakov trestných činov, čím sa fakticky znížila možnosť stíhať menšie daňové delikty. Napríklad, pri skrátení dane a poistného sa minimálna suma, nad ktorú by bolo možné stíhanie, zvýšila z 266 eur na 700 eur, a v prípade daňového podvodu sa táto suma zvýšila zo 2660 eur na 20 000 eur.
Situácia ukazuje, že zmeny v legislatíve, ktoré sa zameriavajú na znižovanie počtu stíhaní menších deliktov, môžu mať dôsledky na ochranu finančných záujmov Slovenskej republiky aj Európskej únie, čo naháňa obavy o efektívnosť právneho systému.
