Šuvada: Odmietnutie IHR môže oslabiť pripravenosť na budúce pandémie
Odmietnutie revízie IHR môže oslabiť pripravenosť Slovenska na budúce pandémie
Bratislava, 18. marca (TASR) – Slovensko sa rozhodlo odmietnuť aktualizáciu medzinárodných zdravotníckych predpisov (IHR) z roku 2024, čo neznamená, že krajina sa stiahne zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) alebo stratí prístup k základným epidemiologickým informáciám. Tento krok však môže oslabiť právnu a organizačnú pripravenosť Slovenska na budúce pandémie, varuje Jozef Šuvada, bývalý zástupca SR v Riadiacej rade WHO a čestný veľvyslanec Slovenska pre globálne zdravie.
Šuvada uvádza, že zatiaľ čo Slovensko nebude prestávať spolupracovať v prípade epidémií, prax podľa starších pravidiel môže viesť k horšiemu krízovému manažmentu. Odmietnutie znamená, že krajina sa bude musieť riadiť starou verziou predpisov z roku 2005, pričom nové regulácie z IHR 2024 nebudú platiť. Aktuálny stav implementácie IHR z roku 2005 je navyše nedostatočný, čo zvyšuje riziko problémov pri nasledujúcich pandémiách.
Riziká a výzvy pre krízové riadenie
Podľa Šuvadu nie je Slovensko ohrozované priamym stratou prístupu k základným informáciám, keďže aj staršia verzia predpisov podporuje zdieľanie údajov o nových hrozbách prostredníctvom WHO. Riziko spočíva skôr v neefektívnom krízovom manažmente. Novinkou v IHR 2024 je presnejšie definovanie pandemického núdzového stavu, posilnenie požiadaviek na včasné hlásenie a zlepšenie rovnosti v prístupe k vakcínam a diagnostike.
Šuvada jasne poukazuje na to, že pripravenosť musí byť založená nielen na medzinárodných predpisoch, ale aj na infraštruktúre nemocníc, hygienických praktikách, laboratóriách a efektívnej komunikácii. IHR 2024 kladú väčší dôraz na minimálne kapacity škôlok a nemocničných zariadení, čo Slovensko môže postaviť do nevýhody v prípade krízovej situácie.
Dôsledky nedodržania aktualizovaných predpisov
Odmietnutie niektorých nových opatrení cez IHR neznemožňuje Slovensku vyvinúť vlastné riešenia. Rozdiel však spočíva v tom, že krajina nemusí mať rovnaké štandardy a termíny ako väčšina svojich medzinárodných partnerov. To môže viesť k tomu, že pri medzinárodných cvičeniach a rozdeľovaní podpory zo strany EÚ ostane Slovensko na okraji systému, čo by mohlo mať dlhodobé následky na jeho pripravenosť na budúce zdravotné krízy.
Šuvada zdôrazňuje, že riziko horšej pripravenosti nie je otázkou bezprostrednej hrozby kolapsu nemocníc, ale skôr dlhodobej oslabenej pozície v systéme, ktorý bude formovať pravidlá pre globálne zdravotné krízy. Ak nastane vážna hrozba, Slovensko môže byť nedostatočne vybavené, a to už nebude len hypotetickým problémom, ale reálnou hrozbou, ktorá môže viesť k vážnym následkom.
Oficiálna reakcia vlády
Minulý týždeň schválila vláda odmietnutie revízie IHR z roku 2024. Uznesenie, ktoré predložil rezort zdravotníctva, sa opiera o pochybnosti z ľudskoprávneho a ústavnoprávneho hľadiska, pričom využíva stanoviská niekoľkých právnických fakúlt slovenských univerzít. Ministri spravodlivosti a zdravotníctva, Boris Susko a Kamil Šaško, ubezpečujú, že tento krok neovplyvní medzinárodnú spoluprácu pri lekárskych krízach.
Šaško zdôraznil, že Slovensko si udržiava dobré postavenie v oblasti medzinárodnej spolupráce v zdravotníctve a podotkol, že žiadna časť revízie, týkajúca sa medicínskeho a vedeckého aspektu, nebola spochybnená. Po vyjasnení právnych otázok sa Slovensko plánuje opäť vrátiť k rokovaniam o aktualizácii týchto predpisov.
