Ruským diplomatom prekážajú v Nórsku protesty proti vojne

Ruským diplomatom v Nórsku prekážajú demonštrácie proti vojne

Ruské veľvyslanectvo v Nórsku podalo sťažnosť na nórske ministerstvo zahraničných vecí, týkajúcu sa protestov, ktoré sa konajú pred generálnym konzulátom v meste Kirkenes. Tieto protesty, ktoré sa vyznačujú ukrajinskými vlajkami a hymnou prehrávanou z reproduktora, sú súčasťou vyjadrenia nesúhlasu so situáciou na Ukrajine, čo podľa ruských diplomatov narušuje ich diplomatické prostredie.

Ministerstvo zahraničných vecí Nórska reagovalo na toto obvinenie vyjadrením, že v Nórsku je silná ochrana slobody prejavu, ktorá určuje, že ruské diplomatické misie musia znášať názory verejnosti vyjadrujúce sa proti činnosti Ruskej federácie, vrátane jej vojenskej agresie voči Ukrajine. Ochrana slobody prejavu teda prevyšuje záujmy ruských diplomatov, a to aj na miestach, kde sa tieto názory prezentujú hlasno.

Nórske úrady tiež informovali, že miestna polícia posudzuje, či demonštrácie prekračujú hranice trestnej činnosti. Doteraz však neboli zaznamenané žiadne zadržania za vandalizmus či vyhrážanie sa konzulátu.

Rusi na druhej strane odkazujú na článok 22 Viedenského dohovoru, ktorý chráni nedotknuteľnosť priestorov diplomatických misii. Ruskí diplomati tvrdia, že hostiteľská krajina je povinná zabezpečiť ochranu pred akýmkoľvek vniknutím alebo narušením pokoja a dôstojnosti ich priestorov.

Podľa Kari Aga Myklebostovej, profesorky ruských dejín na Arktickej univerzite v Tromso, sa ruský generálny konzulát v Kirkenes čoraz častejšie profiluje ako „ohrozený“. Vážne to naznačuje, že dochádza k tajným provokáciám zo strany ruských služieb, ktoré majú za cieľ vyvolať napätie v miestnej spoločnosti.

Žltá budova konzulátu je zvláštnosťou, pretože má na všetkých oknách na prízemí železné mreže. Otvorená bola začiatkom 90. rokov, aby podporila spoluprácu medzi Nórskom a Ruskom, avšak doba, v ktorej sa to snaha o otvorenú spoluprácu zakladala, je už preč. Myklebostová uzatvára, že z praktického a bezpečnostného hľadiska by mala byť ruská prítomnosť obmedzená na veľvyslanectvo v Osle.

Nórske úrady ešte v roku 2023 rozhodli o vyhostení 15 ruských diplomatov z veľvyslanectva v Osle, pričom ich činnosť označili za špionážne aktivity, ktoré sú v rozpore s ich diplomatickým statusom.

Rusko a Nórsko zdieľajú jednu z najstarších a stále platných hraníc v Európe, ktorá bola ustanovená 14. mája 1826. V tom období to bol rozdelený úsek s Fínskym veľkokniežatstvom, ktoré Rusko ovládalo od roku 1809 do 1917. Fínsko potom získalo nezávislosť, ale strategické územie Petsamo bolo nielen predmetom historických konfliktov, ale aj konečný výsledok Moskovského prímeria v roku 1944, kedy ho Rusko znova získalo.