Pred sto rokmi sa začalo pravidelné rozhlasové vysielanie na Slovensku.

Pred sto rokmi sa zacalo pravidelne rozhlasove vysielanie na Slovensku

Storočnica slovenského rozhlasového vysielania

3. augusta 2026 si Slovenský rozhlas pripomína významné sté výročie svojho pravidelného vysielania. Prvé slová z provizórneho štúdia na dnešnej Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave zazneli pred sto rokmi. Tým sa začala históriu rozhlasového vysielania, ktorá bola poznačená mnohými zmenami, vrátane vojnových období, cenzúry a technologických inovácií.

Na Slovensku sa v roku 1923 Československo zaradilo medzi krajiny s pravidelným rozhlasovým vysielaním, pričom iba Veľká Británia ho predbehla. Už v roku 1924 boli na Slovensku zaznamenaní prví rádiokoncesionári a prvé pokusy o vysielanie sa uskutočnili v Košiciach o rok neskôr. Skutočný prelom nastal v lete 1926, keď pražská spoločnosť Radiojournal začala rozširovať svoju činnosť do Bratislavy. Počiatočné vysielanie sa uskutočnilo len dvakrát do týždňa, ale s narastajúcim záujmom verejnosti sa program rýchlo rozšíril.

31. augusta 1926 sa konal prvý priamy prenos s tanečnou hudbou z kaviarne Astória, pričom v októbri následne nasledovalo vysielanie Verdiho opery Traviata z bratislavského Národného divadla. Do konca roka sa Bratislavská odbočka pretransformovala na každodenné vysielanie. Dokonca v apríli 1927 bola spustená aj rozhlasová činnosť v Košiciach.

Historické míľniky rozhlasu

V Bratislave sa v roku 1930 presťahoval rozhlas do budovy na Jakubovom námestí, ktorá patrila medzi prvé na svete, postavené špeciálne pre rozhlasové účely. Popularita rozhlasu sa zvýšila a do roku 1936 bol v prevádzke aj banskobystrický vysielač T. G. Masaryka. Rozhlasové vysielanie zohralo významnú úlohu počas kľúčových historických momentov slovenských dejín.

Počas druhej svetovej vojny a existencie slovenského štátu vysielal Slovenský rozhlas samostatne, pričom počas Slovenského národného povstania v auguste 1944 sa z Banskej Bystrice ozval Slobodný slovenský vysielač. Ten vyzval občanov k odporu proti fašizmu a jeho činnosť pokračovala až do konca októbra 1944, keď musel ustúpiť do hôr.

Po vojne došlo k prevzatiu moci komunistickou stranou, čo viedlo k tomu, že rozhlas sa stal nástrojom štátnej propagandy. Hoci čelil tvrdej cenzúre, naďalej pokračoval v spoluvytváraní umeleckej scény. V 50. rokoch vznikol Rozhlasový herecký súbor a Detský spevácky zbor, kde sa objavila aj operná speváčka Edita Gruberová.

Osobnosti a relácie, ktoré formovali rozhlas

Vo fázach rozhlasu sa objavili mnohé významné osobnosti. Janko Borodáč pripravil v roku 1926 prvé dramatické vysielanie a legendárny športový reportér Josef Laufer sprostredkoval finále majstrovstiev sveta vo futbale v roku 1934. Medzi najúspešnejšie relácie patrila kultová Roľnícka beseda, mládežnícka Na modrej vlne, motoristický magazín Pozor, zákruta! a rodinný seriál Čo nového, Bielikovci.

Na vrchole hlasových osobností sa objavili Mária Jurkovičová, aká bola prvou slovenskou hlásateľkou a položila základy kultivovaného prezentovania správ. Nezabudnuteľný bol aj hlas Hany Rendekovej a Lýdie Faksovej, ktorá sa zaslúžila o informovanie verejnosti počas okupácie v auguste 1968. Na východe Slovenska sa stala legendou Viera Petrusová.

Modernizácia a budúcnosť

V súčasnosti sa Slovenský rozhlas transformoval na moderný multimediálny dom, ktorý ponúka široké spektrum programových služieb, vrátane Rádia Slovensko, Rádia Devín a Rádia_FM. Od roku 2011 je súčasťou RTVS a v roku 2024 prešiel ďalšou transformáciou na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR).

Rok 2026 oslavuje storočnicu bohatým programom, vrátane cyklu Sto rokov, jeden rozhlas, ktorý mapuje kľúčové momenty histórie. Jubileum vyvrcholí slávnostným galakoncertom 29. októbra 2026 s účasťou Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu a Detského speváckeho zboru. Týmto spôsobom sa nielen reflektuje bohatá história, ale aj otvára priestor pre ďalší rozvoj kultúry a umeleckej tvorby v rozhlase.