Muž, ktorý bodol spisovateľa Rushdieho, je vinný z terorizmu
Muži, ktorý bodol spisovateľa Rushdieho, uznaný za vinného z terorizmu
V stredu, 30. júla 2026, americký súd rozhodol, že Hadi Matar, občan USA, je vinný z terorizmu a ďalších závažných obvinení, vrátane poskytovania materiálnej podpory teroristickej skupine. Momentálne si Matar odpykáva 25-ročný trest za pokus o vraždu britského spisovateľa indického pôvodu, Salmana Rushdieho. Tento verdikt bol sprístupnený agentúrou TASR na základe informácií z agentúr AP a BBC.
Matar, odsúdený v New Yorku, bol považovaný za osobu, ktorá poskytovala podporu libanonskému militantnému hnutiu Hizballáh. Prokurátori počas súdneho konania uviedli, že Matar konal podľa fatvy, náboženského nariadenia, ktoré v roku 1989 vydal iránsky duchovný vodca ajatolláh Rúholláh Chomejní. Ten v ňom označil Rushdieho za smrteľného nepriateľa, čo sa stalo impulzom pre Matarov brutalitu.
Námestník ministra spravodlivosti pre národnú bezpečnosť, John A. Eisenberg, vo vyhlásení po vynesení rozsudku uviedol, že útok na Rushdieho počas jeho prednášky je mrazivou ukážkou globálneho dosahu iránskeho terorizmu. Napriek tomu iránska vláda akúkoľvek účasť na útoku poprela.
Salman Rushdie vo svojej výpovedi na súde opísal radikálny útok, ktorý sa odohral 12. augusta 2022. Matar vtedy použil nôž s 15-centimetrovou čepeľou a viackrát bodol Rushdieho do oblasti oka, líca, krku, hrudníka, trupu a stehna. V dôsledku tohto útoku mu bol prerušení zrakový nerv, čo spôsobilo, že zahubil zrak na pravom oku a musel začať nosiť okuliare so zatemnenými sklami. Zranenia boli natoľko závažné, že mu ochrnula aj jedna ruka a Rushdie strávil niekoľko týždňov v nemocnici a rehabilitačnom zariadení.
V máji 2025 súd odsúdil Matara na 25 rokov za pokus o vraždu, a navyše dostal dodatočný trest sedem rokov odňatia slobody za útok na iného účastníka podujatia, na ktorom Rushdie čítal. Tieto tresty sa vykonávajú súbežne. V súčasnosti Matarovi hrozí doživotné väzenie a definitívne rozhodnutie sa očakáva 3. novembra tohto roku.
