EXTRÉMNE SUCHO: Odborníci predpovedajú, že postihne viac než polovicu Slovenska

Extrémne sucho postihuje Slovensko, odborníci varujú pred vážnymi následkami

Podľa najnovších informácií zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) sa situácia v súvislosti so súčasným suchom na Slovensku dramaticky zhoršuje. Predpokladá sa, že do 5. augusta 2026 sa extrémne sucho rozšíri na viac ako 50 percent územia krajiny. Dlhodobý nedostatok zrážok, ktorý zasahuje Slovensko už od začiatku zimného obdobia 2025/2026, je spôsobený pretrvávajúcou prítomnosťou tlakovej výše v strednej Európe, ktorá zásadne ovplyvňuje zrážky.

Počas mesiaca júl odborníci zaznamenali veľmi rozmanité úhrny zrážok na Slovensku. Tieto rozdiely sú dôsledkom búrkových lejakov, ktoré sa vyskytli v niektoré dni, a takmer úplného nedostatku trvalých zrážok v iných. Dlhodobý deficit zrážok je vážnym problémom, ktorý má negatívny dopad na pôdnu vlhkosť a rastliny, tvrdia odborníci.

V prípade, že Hurbanovo do konca júla 2026 nezaznamená žiadne zrážky, úhrn zrážok za tento mesiac sa stane druhým najnižším od roku 1872. Pred dvoma rokmi, v júli 2024, bol zaznamenaný najslabší mesačný úhrn zrážok s hodnotou iba 0,9 milimetra. Takéto údaje vyvolávajú vážne obavy o budúcnosť poľnohospodárskej produkcie a zdravotného stavu ekosystému v krajine.

Extrémne suché podmienky pretrvávajú v pôdnom profile až do 100 centimetrov a zasahujú až 38 percent územia Slovenska. Najviac postihnuté sú oblasti západného Slovenska, Východoslovenská nížina, ako aj regióny Pohronie, Gemer a Abov. Takmer celé územie Slovenska trpí až začínajúcim extrémnym suchom, pričom len v obmedzených oblastiach v Liptove, Kysuciach a na časti Oravy sa v posledných dňoch vyskytovali zrážky vo forme búrok.

Nízke hodnoty nasýtenia pôdy, ktoré sú pod desiatimi percentami, boli zaznamenané na Podunajsku, Záhorí, Malých Karpatoch a dolnom Považí, s tým, že zhruba 88 percent územia má nasýtenie pôdy pod 50 percentami. Tieto podmienky majú katastrofálne následky pre poľnohospodárske plodiny. Poľnohospodári hlásia stratu výnosov od 10 do 40 percent v prípade obilnín, pričom plodiny ako kukurica na plytších pôdach nedokážu vytvoriť klasy. Ťažkosti sú aj s kŕmnym senom, pričom trávy a lucerna sú po zbere v slabom stave, čo vyvoláva obavy o dobytok.

Odborníci na poľnohospodárstvo zároveň upozorňujú, že ovocie dozrieva predčasne a mnoho stromov trpí pod ťarchou úrody, pričom ovocie nie je dostatočne šťavnaté. Vedci varujú, že mnohé staršie a choré dreviny, vrátane ovocných stromov, agátov, borovíc a smrekov, môžu začať odumierať. Situácia sa zhoršuje aj nedostatkom vody v potokoch, studničkách a lesných prameňoch.

V súvislosti s dlhodobým nedostatkom zrážok je pozorovať aj letné žltnutie listov lesných drevín, ktoré sa snažia zadržať vodu redukciou listov. Tento fenomén poukazuje na krízové podmienky, ktorým čelí slovenská príroda a poľnohospodárstvo, a podčiarkuje potrebu okamžitých opatrení na zlepšenie situácie.